oPeniazoch.sk, fee.org Foto: thinkstock
Vláda nás musí chrániť pred škodami, ktoré spôsobuje chamtivosť a krátkozrakosť, keď je podnikanie motivované ziskom. Ide o spoločné dobro.
Ľudia sú pohodlní. Obracajú sa na vládu, aby vyriešila za nich ich problémy. Čiastočne preto, že plne nechápu fundamentálne vládne intervencie. Ak by tomu rozumeli, pravdepodobne by si dvakrát rozmysleli, než spôsobia prenesený tlak na svojich blížnych.
Ale presvedčiť ľudí, aby prijali princípy slobodnej spoločnosti, si vyžaduje viac než odhaľovanie vládnej agresie. Znamená to tiež vysvetlenie prijateľných alternatív, najmä tých, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom trhu. Ľudia často nedokážu pochopiť jedinečnú úlohu trhu v spoločnosti. Vláda je vnímaná ako strážca a mecenáš, zatiaľ čo trhy sú považované za zdroje chamtivosti a vykorisťovania.
Prečo teda nevnímame trhy tak, aké v skutočnosti sú?
Rovnako, ako má mnoho ľudí osobnú skúsenosť , keď boli konfrontovaní s realitou štátneho násilia, pravdepodobne by boli otvorení voľným trhom v prípade, ak by ich dokázali lepšie spoznať. Spoznať také, aké v skutočnosti sú, nástrojom mierovej sociálnej spolupráce. Jednotlivci vytvárajú komunity z ktorých má prospech celá spoločnosť. Trh je jednoduchým rozšírením tohto procesu. Je to najsilnejší prostriedok pre zlepšenie ľudského blahobytu aký bol kedy vytvorený.
Dôvodom je, že trhy, v ostrom kontraste k vládam, sú založené na dobrovoľnej interakcii. Na rozdiel od byrokracie a ústredného plánovania, trhy nám umožňujú vylepšiť naše životy, najlepšie ako vieme. Mohli by sme povedať, že zatiaľ čo vláda je založená na násilí, či na hrozbe násilia, trhy sú založené na pokojnej výmene, alebo na prísľube takejto výmeny.
Všeobecne ale prevláda mylná predstava, že na trhu prevláda chamtivosť, ako najväčšia motivácia. Podpora trhov preto znamená podporovať určitý druh neľútostného konkurenčného boja s nulovým súčtom. Niektorí kritici trhovej ekonomiky dokonca tvrdia, že jeho podporovatelia nepripúšťajú akýkoľvek druh ekonomickej interakcie okrem bežnej maximalizácie firemného zisku. Nič ale nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Sloboda voľby podnikateľskej aktivity na trhu nevyhnutne znamená, že motivácia na trhu je neuveriteľne rozmanitá, ako aj spôsoby vzájomnej interakcie.
Inými slovami, "trh" predstavuje oveľa viac než robotizovanú výrobu na maximalizáciu zisku podnikateľov. Je to všeobecný termín pre všetky spôsoby, ako ľudia spolupracujú, aby sa mali lepšie.
Keď ekonómovia odporúčajú trh, ako riešenie dôležitých sociálnych problémov, neznamená to, že každý sektor spoločnosti sa zákonite musí riadiť bežným neziskovým podnikaním. Skôr ide o slobodu voľby, k akému druhu firmy, či organizácie sa priradíme, takže môžeme každý pracovať pre seba a zlepšiť si tak spôsob života. V mnohých prípadoch to bude zahŕňať účasť na trhu ako o ňom zvyčajne uvažujeme. Systém nákupu a predaja na základe ziskov a strát. Koniec koncov, zisk ako motivácia, je účinným nástrojom na zosúladenie rozdielnych záujmov.
Napriek tomu existujú aj oblasti nášho života, kde sa peňažné zisky neobjavujú, alebo sú zmierňované z nejakých dôvodov. Napríklad charita sa neriadi na základe ziskov a strát, pretože ich závislosť na daroch vylučuje použitie ekonomickej kalkulácie prostredníctvom cenového systému. Podobne, mnoho náboženských organizácií sa vyhýba "ekonomickej" motivácii z morálnych dôvodov. Avšak, tieto druhy organizácií možno stále považovať za súčasť mierumilovného trhového hospodárstva.
Sociálne podniky sa stávajú čoraz dôležitejším prostriedkom na podnikanie. Tieto organizácie používajú bežné obchodné metódy na riešenie sociálnych problémov, zvyčajne ponechávané na vlády (ktoré sú neraz pôvodcom týchto problémov). Sociálne podniky produkujú tovary a služby, ktoré sú ľudia ochotní si kupovať za trhové ceny, ale výnosy využívajú radšej na riešenie miestnych komunitných problémov, ako je napríklad systém pomoci bezdomovcom, než by vytvárali zisky.
Každá z týchto typov organizácií je v súlade s predstavou trhu, dobrovoľného rozhodnutia. Nájdeme pravdepodobne širokú škálu ľudských motivácií, hodnôt aj noriem. Len preto, že nepredstavujú podnikanie, ako je obvykle koncipované, neznamená to, že by mal byť zrušené kritikmi, alebo priaznivcami trhovej ekonomiky. V skutočnosti naozaj nemôžeme pochopiť význam akéhokoľvek reálneho sveta trhového hospodárstva, bez toho, že najskôr pochopíme, koľko rôznych podôb môže mať.
Autorom je Matthew McCaffrey z univerzity v Manchestri.
