oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: thinkstock YT/SwissRE
Arun Sundararajan je profesorom na Stern School New York University of Business, ktorý študoval zdieľanú ekonomiku počas niekoľkých rokov. Najradšej pre ňu používa výraz "na dave založený kapitalizmus."
Svoje skúsenosti opisuje v knihe "Zdieľaná ekonomika: Koniec zamestnanosti a vzostup davového kapitalizmu." Sundararajan tvrdí, že internetové platformy, ktoré uľahčujú jednotlivcom predaj produktov a služieb ostatným, sú predvojom nového druhu kapitalizmu.
V rámci odvetvia zdieľanej ekonomiky je mnoho odvetví superúspešných, iné sa neukázali ako životaschopné. Sundararajan popisuje dva rôzne modely, ktoré prosperovať s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebudú. Jedným z nich je ten, v rámci ktorého existuje veľa špecializovaných služieb, ktoré nie vždy majú fungujúci obchodný model, ale napriek tomu sa im podarilo zozbierať potrebné množstvo peňazí, pretože u investorov prevládlo vzrušenie zo zdieľaného hospodárstva. Druhým dôvodom je to, že sme stále vo fáze experimentovania. „Pred niekoľkými stovkami rokov sme mali dobre zadefinovanú predstavu o trhu, kde jednotlivci predávajú iným jednotlivcom. Dnes máme celkom dobre definovanú predstavu o hierarchii, kto vyrába a kto dodáva tovar a služby. Ja vidím platformu zdieľanej ekonomiky niekde medzi nimi. Vytvorili sme nový hybrid medzi podnikmi a trhmi, a čaká nás ešte proces definovania, koľko organizácie a koľko trhu, by mal tento model v sebe zahŕňať,“ hovorí Sundararajan.
Konkrétne príklady úspechu na poli zdieľanej ekonomiky asi ani netreba pripomínať, každý vie, čo je Uber, alebo Airbnb. Ale je tu mnoho ďalších firiem, ktoré sa snažia ťažiť z úspešných modelov, ktoré ale nefungujú, aj keď to nie je celkom ich vina. Šlo o experimenty, ktorý nezafungovali. Nečudo, niektorí ľudia sú voči nim skeptickí, argumentujú, že mnoho z týchto služieb sú prevažne len nové spôsoby, ktoré umožnili využiť pracovnú silu. Podľa Sundararajana je ale dôležité oddeliť zmeny v spôsobe, akým budeme organizovať ekonomickú aktivitu od tých, ktoré boli prijaté priebehu posledných 60 alebo 70 rokov, kedy šlo predovšetkým o ľudí, ktorí poskytujú prácu spoločnostiam. „Podľa mňa budete dnes v lepšej pozícii, ak budete poskytovateľ prostredníctvom platformy, než ak by ste pracovali pre niekoho na plný úväzok. Ako zamestnanec na plný úväzok, máte oveľa menšiu vyjednávaciu silu. Vezme vám to všetok čas, aj vaša mobilita je menšia. Myslím, že jedna z výhod práce na plný úväzok je to, že svojou prácou prispievate k modelu financovania sociálneho systému, ktorý je niekde na lepšej úrovni a niekde na nižšej, stále ale ide o istú záchrannú sieť.“
Sundararajan prirovnáva firmy k malým poisťovniam. To čo robia je združovanie, a zároveň vyplácajú stabilné platy a odvádzajú za nás príspevky do systému. „Mohli by sme nájsť aj lepší spôsob, ako toto všetko robiť, ide len o to, že taký po ruke nemáme. Veci dnes nevyzerajú rovnako dobre pre nezávislých dodávateľov.“
Mnoho oblastí, ktoré sa ukázali ako úspešné v zdieľanej ekonomike sú tie, ktoré si nevyžadujú zamestnancov na plný úväzok. Napriek tomu sa zdá, že existujú určité veci, ktoré bude lepšie zadať skupine ľudí, ktorá je odhodlaná spolupracovať dlhodobejšie. Sundararajan preto neočakáva, že všetky hospodárske činnosti budú poskytované prostredníctvom platforiem zdieľania. Ale existujú dva kľúčové momenty, kedy bude zrejmé, že zdieľaná ekonomika má na viac. Tromfne tých na voľnej nohe, alebo kapitálovú náročnosť. Jedným z takýchto momentov je rastúci dopyt po špecializovaných pozíciách. V rámci zdieľanej ekonomiky nájdeme firmy zameriavajúce sa na hodinové poradenstvo, združujúce jednotlivcov s technickým talentom. Takéto združenia začnú poskytovať životaschopné alternatívy k vysoko kvalifikovaným zamestnancom na plný úväzok. Sundararajan očakáva technologické zmeny, ktoré rozšíria model zdieľanej ekonomiky smerom k zdravotnej starostlivosti a trhu energií. „Ak dáte dokopy kombináciu nehnuteľností , dopravy, zdravotnej starostlivosti a energie, získate niečo, čo zaberá polovicu ekonomiku.“
Zo Sundararajanovej knihy jasne vyplýva, že Airbnb patrí k autorovým obľúbeným firmám. „Vždy som si myslel, že je to nejaký gigant, pričom je to mladá technologická spoločnosť, ktorá sa snaží na jednom mieste sústrediť tých, čo sú ochotní dať do prenájmu časť, alebo celú svoju domácnosť za účelom ubytovania. Ekonomický argument je neprehliadnuteľný, ale na druhej strane vládne strach z cudzích ľudí. Myslím, že Airbnb dokázali ponúknuť niečo, čo funguje rovnako pre hostiteľa ako aj hosťa. Prišli s niečím, vďaka čomu si už dva milióny ľudí povedalo, že "som ochotný sprístupniť svoj domov," a desiatky milióny radšej zaplatia za nocľah neznámej osobe, ako by šli spať do hotela. Na jednej strane je extrém úplne bezplatného zdieľaného gauča, na druhej možnosť kúpiť si služby hotela. Myslím, že Airbnb určili správnu rovnováhu medzi darom a trhom. Výrazne sa tým rozšíril rad ľudí, ktorí sú ochotní niekoho hostiť a tých, ktorí budú ochotní zhostiť sa úlohy hosťa.“
Jednou z lekcií, ktorú by si podľa Sundararajana mali z Airbnb novšie platformy vziať, je, že len preto, že sa ostatní snažili a neboli schopní prispôsobiť sa ponuke a dopytu, ešte neznamená, že dopyt samotný neexistuje. Dizajn je často problém, nie ekonomická neefektívnosť. V tejto súvislosti sa môže zdať, že služba Uber v mnohých ohľadoch pripomína tradičný obchodný model, tak potom aký dizaj? Má veľa spoločného s niektorými firmami z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia, ako je Facebook. „Je to v tom, že buduje konkurenčnú výhodu prostredníctvom tradičných úspor, ktoré pochádzajú z prvenstva. Takéto firmy majú vstavaný organizačný nástroj, ktorý im umožňuje replikovať úspech z jedného mesta rýchlo do druhého. Uber podľa mňa nepredstavuje nový obchodný model v tom, ako dokáže replikovať úspech a následne rásť. Treba ale za úspechom vidieť aj veľké množstvo inovácií.“
