oPeniazoch.sk, MarketWatch Foto: SITA/AP;YT/Nor-Shipping
Kristian Siem sa drží investorského kúp a drž, skupuje podhodnotený naftový a lodný majetok a drží ich dlhodobo.
Kristian Siem je Warren Buffett Nórska. Od roku 1987 dokázal zhodnotiť svoj kapitál asi o 30 % ročne, kým v roku 1987 mal asi 5 miliónov dolárov, v roku 2014 to už boli zhruba dve miliardy. Dokázal to tým, že sa zameriava na dve relatívne úzke oblasti: vrty a lodnú dopravu. V oboch je viac ako doma.
Siem má v súčasnosti 67 rokov, a za sebou dlhú históriu súkromných a verejných investícií v oblasti ropy, zemného plynu a dopravy. Preslávil sa vďaka rastúcemu bohatstvu, skupoval podhodnotené aktíva. Jeho príbeh sa začal písať v druhej polovici 70-tych rokov, kedy narazil na vzácnu príležitosť vo vrtnom priemysle.
Semiponorná vrtná súprava Haakon Magnus sa ocitla u veriteľa, keď majiteľ skrachoval. Súprava, ktorá bola postavená za 37 miliónov dolárov sa ponúkala za 22 miliónov. Siem, ktorý pracoval v tom čase ako poradca, takúto sumu k dispozícii nemal. Mal len vizitku a kanceláriu v zašitej miestnosti pre personál v malej prepravnej spoločnosti vlastnenej jeho kmotrom.Mal ale dobrú povesť ako odborník na pobrežné vrty. Študoval špecializáciu preprava kvapalného zemného plynu (LNG) a po škole sa zamestnal u lodného priemyselníka Olsen Group.
Ale späť k súprave Haakon Magnus. Pôvodne patrila Viking Offshore, ktorá skrachovala. Chemical Bank zabavila vrtnú súpravu a za 22 miliónov by dlh vymazala. Siem by si síce mohol požičať 22 miliónov, ale potreboval by ďalších 4,5 milióna dolárov pracovného kapitálu pre ovládanie súpravy. Bolo jasné, že peniaze budú musieť pochádzať od externých investorov. Siem telefonicky kontaktoval šéfa divízie ropného priemyslu v Nocem. Na druhej strane linky sedel Jan Tore Odegard. "Chcete sa dostať k pobrežným vrtom? Poďte do Haakon Magnus. Dám vám 15 % z 4,5 milióna dolárov z vlastného kapitálu, čo je veľmi malá investícia. Ale ponúkam vám šancu kúpiť opcie, a navýšiť svoj majetkový podiel na 50 %. To znamená, že budete ovládať nový vrt s 15 % z 4,5 milióna. Ak to myslíte vážne s pobrežným vrtom, nenájdete lacnejšiu ponuku.“
Odegard dostal súhlas na investíciu od generálneho riaditeľa Nocem a podpísal zmluvu na upís akcií a opcií. Ale keď Siem vyzval Nocem aby zaplatili za investíciu, výkonný riaditeľ odmietol predaj dokončiť. Povráva sa, že Siem trval na schôdzke.
Na stretnutí Siem povedal: "Vytiahli ste koberec spod môjho celého projektu."
Generálny riaditeľ mu na to odvetil: "Viete, keď budete mať viac za ušami, ako mám ja, potom začnete chápať, že veci sú trocha zložitejšie, takže jednoducho akceptujte to, že sme z tohto obchodu vycúvali."
Po tom, čo Siem opätovne počul podobné slová počas svojej kariéry niekoľkokrát, nakoniec našiel iný spôsob ako sa k peniazom dostať.
Väčšina Nórov, ktorím Viking Offshore dlhovala za pohľadávky za Haakon Magnus, sa k svojim peniazom nedostala, pokiaľ vrtnú súpravu Chemical Bank na trhu predá lacnejšie než za 22 miliónov. Siem im tvrdil, že on pre nich predstavuje jedinú šanca ako nazhromaždiť celú dlžnú sumu. Gól bol v tom, že musí nahromadiť majetok v tzv. Siemovom syndikáte. Hoci neboli myšlienkou veľmi nadšení, Siem tvrdil, že ich nakazil svojou vášňou pre danú vec. „Moje nadšenie a podpora pre tento projekt, a presvedčenie, že ide predsa o správnu vec, boli nákazlivé, prenášal som ich na iných ľudí okolo seba. Títo ľudia síce veci nerozumeli, ale keď si uvedomili, že v tom ide Kristian, bolo to pre nich rozhodujúce. On dal do projektu všetky svoje peniaze, ide za svojim cieľom a my chceme byť toho súčasťou, takže, myslím, že to bol dôležitý faktor pre nutné navýšenie kapitálu." Asi netreba pripomínať, že títo investori nakoniec viac ako strojnásobili svoje peniaze prostredníctvom jedinej investície, keď Siem predal plošinu za 32 500 000 dolárov svojmu bývalému šéfovi, spoločnosti Olsen.
V tomto bode by mal príbeh skončiť ak aby sme ho chceli popísať ako superúspešný. To by však bola len polovica. Tá krajšia.
V roku 1981 sa Siemovi podarilo nájsť riešenie, ktoré by bolo kľúčovým pre jeho vpád do prepravného sveta. The Diamond M Dragon, ťažobná loď – tanker, bola na predaj. Nebola síce udržiavaná, ale mohol ju mať za 32 miliónov dolárov. Bol to príliš dobrý kšeft, aby si ho nechal ujsť. Siem veril, že vrtný trh sa blíži ku kolapsu. V roku 1982, keď ťažobnú loď na základe zmluvy využívala spoločnosť Phillips, začal zvažovať svoje možnosti. Hovorí, že v spätnom pohľade, ju mal vtedy okamžite predať, verí, že by vtedy za ňu dostal v hotovosti okolo 70 miliónov dolárov. Ale nie, namiesto toho aby ju predal, zlúčil sa s Common Brothers Plc., čo je britská lodná spoločnosť založená v Newcastle, v roku 1892, vedená na londýnskej burze. Common Brothers je legendou vďaka histórii, patrí k pôvodným lodným spoločnostiam v Indii z čias britskej nadvlády, kedy bola britská lodná doprava na svojom vrchole. Siem hovorí, že bol uchvátený takýmto fantastickým pozadím starej britskej lodnej spoločnosti. Uvedomil si, že by mohol získať kontrolu nad ňou tým, že pridá svoju vrtnú loď do Common Brothers, čo by sa prejavilo aj v akcionárskej štruktúre. Takýmto krokom by sa stal najväčším akcionárom v spoločnosti.
Veci sa ale vyvinuli inak. Symbolicky. Problémy spoločnosti nastali s jej hlavným aktívom, cisternovými loďami. Firma prichádzala o peniaze. Keď sa Siem vybral na kontrolu tankera, našiel posádku komplet v dôstojníckom bare.
"Cítili sme, že máme za dobrú cenu vrtnú loď a oni cítili, že dostanú dobrú cenu za svoje akcie. Už si nespomínam, koľko to bolo za jednu akciu, ale rozhodne to nestálo za to. V tých dňoch sa dôstojníci stretávali na palube plavidiel Common Brothers každý večer pri poháriku v bare. Bolo to naozaj veľkolepé, ale zvyšok lode sa rozpadal. Myslím, že to bolo veľmi príznačné pre všetky aktíva aj starostlivosť.“
V Common Brothers bol neporiadok, ktorý Siem upratoval štyri roky. Ale nakoniec ho to uviedlo do odvetvia námornej dopravy, v ktorej si v konečnom dôsledku vychutnal veľký úspech.
Siem má dnes prístup ku zdrojom vlastného kapitálu aj zo Siem Industries, peniaze investuje v dlhodobom horizonte. Jeho osobnosť mu umožnila urobiť obchody, ktoré by iných odradili. Dokáže o investícii premýšľať inak, než bežný investor, skôr je to v štýle typického správcu fondu, ktorý má dve úlohy. Musí sa postarať o návratnosť investícií a udržať základňu investorov v pohode. Siem verí, že tento dlhodobý horizont je základom jeho úspechu.
"Priemysel je od prírody dlhodobá záležitosť, obchodný manažment fondov je od prírody krátkodobá. Finanční investori prichádzajú a odchádzajú. Môžu stlačiť tlačidlo každý deň a dostať sa z hry von. Investori do hlavných priemyselných oblastí tento luxus nemajú. Musia rozmýšľať v dlhodobom horizonte. Verím, že naozajstný úspech priemyslu je v tom, že budete vždy myslieť dlhodobo. Preto aj keď nastanú incidenty, ako sú fúzie či prevzatia, tie pôsobia v krátkodobom horizonte. Vy musíte prijať rozhodnutia dlhodobé, ako by ste mali byť vlastníkom navždy. To je zdravé pre priemysel, a teda aj pre jej akcionárov. Myslím, že to je pravý úspech našej činnosti.“
