oPeniazoch.sk, WSJ Foto: TASR/AP
Pred dvoma storočiami priemerný denný príjem vo svete dosahoval 3 doláre za deň, teraz je to 33 dolárov za deň. Počas posledných 200 rokov teda príjmy vo svete vzrástli zhruba desaťkrát a do tohto priemeru sa počítajú aj krajiny, ako je Severná Kórea. A ak vezmeme do úvahy iba krajiny, ktoré sa plne otvorili obchodu a hospodárskemu pokroku, ako je Japonsko, Švédsko či USA, rast bol viac ako tridsaťnásobný.
Priemerný Američan si zarobí 130 dolárov denne, v Číne len 20 dolárov a v Indii dokonca len 10. Sú to reálne príjmy počítané na základe parity kúpnej sily. Avšak aj tieto krajiny budú za niekoľko generácií budú bohaté.
Dnešné obavy zo stagnácie reálnych miezd v USA sú z historického pohľadu bezvýznamné. Oficiálne čísla navyše plne neodrážajú blahobyt a materiálny pokrok, ktorý sme dosiahli. Stačí sa pozrieť na plné regály v supermarketoch či technologické zariadenia, ktoré používame pre komunikáciu aj pre zábavu. K tomu pridajme pokrok v oblasti zdravotnej starostlivosti. Ešte v roku 1980 bola operácia bedrového kĺbu výnimočným zákrokom. Podobné zbohatnutie, k akému došlo počas posledných 200 rokov, nemá v histórii obdobu. Občas síce dochádzalo k tomu, že sa príjmy spoločnosti zdvojnásobili, príkladom je Grécko alebo Rím, po určitom čase ale tieto spoločnosti opäť rýchlo upadali a ich priemerný príjem na hlavu sa stále pohyboval okolo 3 dolárov na deň. Rast príjmov popísaný vyššie bol mimo realitu. A zrazu k nemu došlo! Čo bolo príčinou?
Vysvetlenie sa zvyčajne odvíja od toho, akú ideológiu kto vyznáva. Marx hovoril o vykorisťovaní, Adam Smith a jeho nasledovníci kládli dôraz na úspory. Teraz ekonóm Douglass North a ekonómovia zo Svetovej banky považujú za hlavnú príčinu inštitucionálne prostredie. Jeho základom je vláda práva, ktorá vedie k zníženiu korupcie a následne k akumulácii kapitálu, vďaka ktorému spoločnosť bohatne. Ide o rozšírenie Smithovho pohľade na význam úspor. Všetky podobné faktory sú určite dôležité, ale produktivitu kapitálu zaisťujú hlavne nové nápady a myšlienky. Stačí sa pozrieť okolo seba a uvidíme produkty, v ktorých sú obsiahnuté stovky vzájomne kombinovaných nápadov: kúrenie, klimatizácia, elektrina, svetlo, a tak ďalej.
Ak by na prudký rast príjmov stačil kapitál a vláda práva, došlo by k nemu už v Mezopotámii či v Ríme. Prečo sa ale začali nové myšlienky a nápady množiť v Holandsku po roku 1600 a potom v Anglicku po roku 1700? Odpoveď je jednoduchá: sloboda. Slobodní ľudia sú kreatívni. Otroci, sluhovia a ďalší ľudia na podradných pozíciách tvoriví nie sú. So slobodou potom v Európe a následne v USA prišla rovnosť. Išlo najmä o rovnosť pred právom a rovnosť spoločenského postavenia. Smith hovoril o nutnosti umožniť každému človeku, aby sledoval svoje vlastné ciele svojím vlastným spôsobom, v slobodnej, spravodlivej a rovnostárskej spoločnosti.
Obrovské zbohatnutie, ku ktorému došlo počas posledných 200 rokov, je najväčšou ekonomickou udalosťou od čias, kedy ľudia domestikovali kone a začali pestovať pšenicu. Je významnejšia než vzostup a pád veľkých ríš. Británia nezbohatla vďaka tomu, že bola takou ríšou, Spojené štáty nezbohatli vďaka otroctvu. Tieto a ďalšie krajiny za to vďačia liberalizmu.
Budú na tom naše deti ešte lepšie ako my? Thomas Massie na takúto otázku trefne odpovedá, že áno. Nebude to však zásluha politikov, ale inžinierov. Ja by som k tomu dodal, že sa tak stane aj vďaka podnikateľom, ktorí sa snažia nakúpiť lacno a predať drahšie, vďaka kaderníčkam, ktoré si všimnú medzery na trhu, a ďalším ľuďom, ktorí chcú jediné: nechajte ma využiť príležitosti a zvýšim bohatstvo nás všetkých .
Autorom je Deirdre N. McCloskey z University of Illinois.
