Znepokojení bankári: Už aj Rakúsko akceptuje krajnú pravicu

, CNBC;iHNed Foto: TASR/AP

Krajná pravica si v nedeľných rakúskych voľbách takmer pripísala víťazstvo. Odborníci varujú, že je to príznakom vzostupu populizmu v Európe, pričom varovali, že posun smerom k pravici vytvára riziko pre investorov a širšie hospodárstvo eurozóny.

V Rakúsku to bolo cez víkend tesné,vo vyrovnanom boji stáli voči sebe krajne pravicový kandidát Slobodnej strany Rakúska Norbert Hofer a kandidát Strany zelených, Van der Bellen. Po sčítaní korešpondenčných hlasov oznámilo definitívne výsledky rakúske ministerstvo vnútra. Van der Bellen získal 50,3 percenta hlasov, Hofer 49,7 percenta.  

Výsledky zdôrazňujú, že "takmer polovica rakúskych voličov v skutočnosti hlasovala za pravicovú populistickú stranu a zdá sa, že sympatizuje s veľmi prísnym postojom k utečeneckej politike Rakúska a s ochladením vzťahov s EÚ," píšu analytici ING vo svojej poznámke.

ING uviedla, že rakúsky odkaz prezidentských volieb popisuje aktuálnu situáciu, "že populistickým stranám sa darí nielen v priebehu recesie alebo v ekonomicky ťažkých časoch. Populistické strany môžu byť úspešné v krajinách jadra eurozóny, ktoré sa tešia zo zdravej ekonomiky s nízkou mierou nezamestnanosti."

Vľavo víťaz volieb Van der Bellen, vpravo populista Hofer
Tim Adams, prezident a výkonný riaditeľ Inštitútu pre medzinárodné financie, pre televíznu stanicu CNBC povedal, že výsledok považuje za znepokojujúci. "Musíme sa mať na pozore, hoci sa Rakúsko vyhlo smrtiacej guľke, ide o symptóm väčšieho problému v celej Európe, ale aj v Spojených štátoch. Nárast populizmu, nedostatok vládnej dôvery, nedostatok dôvery v povojnovú agendu globalizácie, internacionalizácie, prisťahovalectva a obchodu, a sú veľmi desivé skutočnosti," povedal Adams.

Slobodná strana Rakúska je považovaný za krajnú pravicu, s populistickými sklonmi vo svojej politike. Zastáva pevný postoj k imigrácii, čo je obzvlášť sporné v Rakúsku, ak sa pozrieme na utečeneckú krízu v Európe. "To, o čo sa snažia v týchto dňoch je dostať sa do vedenia krajiny, najmä s ohľadom na globálnu agendu," povedal Adams.

Rakúšania ale nehlasovali len o utečeneckej otázke. Tá bola podľa povolebných analýz hlavnou motiváciou len pre menšiu časť Hoferových voličov a už vôbec nie pre voličov Van der Bellena. Krajina vlani prijala 90 tisíc utečencov a po počiatočnej otvorenej náruči hranice zavrela. V hlavnej úlohe bola celková "zlá nálada" plynúca z ekonomickej stagnácie. "Rakúsko počas ekonomickej krízy odmietlo pripustiť, že má problémy, a zaoberať sa reformami," tvrdí vo svojej analýze rakúskej ekonomiky Agenda Austria. K tomu sa pridala nespokojnosť s tým, že ani jedna z tradičných strán nie je schopná na nástup populistov reagovať.

nakoniec to, že v kresle rakúskeho prezidenta bude sedieť sedemdesiatdvaročný rešpektovaný profesor Van der Bellen, na rakúskej politike nemusí veľa zmeniť. Hlava štátu má len formálne právomoci a ťažko môže presadzovať agendu akejkoľvek strany. "Prezident nemá na každodenné politiku žiadny vplyv," tvrdí Peter Filzmaier, popredný rakúsky expert na politický systém z Inštitútu pre strategické analýzy.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy