oPeniazoch.sk, Harvard Business Review Foto: TASR/AP;Radovan Stoklasa
Víťazmi sú relatívne chudobné ázijské krajiny a najbohatšie 1 % globálnej populácie. Proti nim stojí stredná trieda vo vyspelých ekonomikách.
V období od polovice osemdesiatych rokov nastalo najväčšie prerozdelenie príjmov od čias priemyselnej revolúcie. Ide tiež o prvé obdobie, kedy sa počas posledných dvesto rokov zmenšila globálna príjmová nerovnosť. Najvyššie tempo rastu dosiahla ázijská stredná trieda a najbohatší ľudia, veľmi nízke tempo rastu naopak stredná trieda v USA a v ďalších západných ekonomikách.
Veľkú pozornosť vyvoláva rozdiel medzi rastom strednej triedy v Ázii a jej stagnáciou na Západe. Je možné, že by Ázie nejako ťažila na úkor vyspelých krajín? Existuje medzi týmito dvoma javmi nejaká väzba?
S istotou nemožno žiadnu konkrétnu väzbu nájsť, aj keď mnoho ľudí z tohto vývoja vyvodzuje silné závery. Je ale možné, že určitú úlohu hrajú dovoz z Ázie, offshoring a presúvanie výroby do Ázie. Inak povedané, je možné, že sily, ktoré vytvorili strednú triedu v Číne, Vietname, Thajsku a čiastočne aj Indii ,zároveň vyvolávajú negatívne tlaky na strednú triedu na Západe.
Ak by to bola skutočne pravda, vytvára sa veľký paradox. Zmenšujúca sa globálna nerovnováha zároveň tvorí väčšie príjmové nerovnováhy vo vyspelých krajinách. Vyrovnávanie príjmových rozdielov medzi strednými triedami v Ázii a na Západe vedie teda k tomu, že sa zväčšuje príjmová priepasť medzi najbohatšou vrstvou spoločnosti a strednou triedou na Západe.
Predpokladajme, že v nasledujúcich 30 – 50 rokoch budú ďalšie chudobné krajiny stávať "novú Čínou", stagnácia strednej triedy na Západe môže pokračovať. Celý proces ale budú sprevádzať nové javy. Z Číny sa možno postupne stane vyspelá ekonomika a pre ďalšie vyspelé krajiny už nebude predstavovať hrozbu na strane stagnácie príjmov. Deindustrializácia západných a severných štátov potom môže pokročiť do tej miery, že počet ľudí, ktorých sa bude konkurencia zo strany chudobných krajín týkať, bude veľmi nízky. Základná väzba ale môže ďalej pretrvávať: cenou za klesajúcu nerovnosť vo svete, bude rastúca nerovnosť na Západe.
Vo vyspelých krajinách by tento stav bol problémom, pretože ľudia zvyčajne porovnávajú svoje príjmy v rámci vlastných krajín. Klesajúca globálna príjmová nerovnosť tak v tomto zmysle na radosti nepridá. Môže dochádzať k tomu, že síce klesá globálna nerovnosť, nespokojnosť ľudí však rastie. Globalizácia môže celkovo prospievať, rastúca nerovnosť v bohatých krajinách ale bude zvyšovať nespokojnosť týchto spoločností. Bude v nej silnieť pocit, že globalizácia má za dôsledok rast nerovnosti aj napriek tomu, že celkovo to neplatí.
Autorom je Branko Milanovic zo Svetovej banky.
