oPeniazoch.sk, Bloomberg;reuters;NYT foto: SITA/AP; TASR/AP
Finančný svet prišiel o jedno zo svojich tajomstiev. Odpoveď na otázku, ako veľkú časť amerických dlhopisov drží Saudská Arábia, si po viac ako 40 rokov nechávalo ministerstvo financií Spojených štátov pre seba. Teraz ale na otázku agentúry Bloomberg priznalo, že Rijád je trinástym najväčším zahraničným veriteľom USA. Drží 117 miliárd dolárov, najviac z krajín združených v karteli exportérov ropy (OPEC).
"Je to veľmi cenná informácia," uvádza pre Bloomberg John Herrmann z finančnej skupiny Mitsubishi UFJ. "Vyzeralo to, ako by jej držanie v tajnosti malo byť súčasťou nejakej džentlmenskej dohody, ktorá fakticky prisudzovala Rijádu rolu spojencov. Je ale dôležité vedieť, koľko amerických dlhopisov Saudovia držia a mať k týmto informáciám prístup," dodal Herrmann.
Niektorí analytici sú z výšky saudského podielu na americkom dlhu rozčarovaní. "117 miliárd dolárov prekvapivo nie je príliš veľa," myslí si David Ottaway, odborník na Blízky východ z washingtonského Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona. Uvedená suma je sotva desatinou v porovnaní s objemom, ktorý drží Čína.
| 15 najväčších zahraničných veriteľov USA | |
|---|---|
| krajina | objem držaných bondov (v miliardách USD) |
| Čína | 1244,6 |
| Japonsko | 1137 |
| Kajmanie ostrovy | 265 |
| Írsko | 264 |
| Brazília | 246 |
| Švajčiarsko | 230 |
| Veľká Británia | 227,6 |
| Luxembursko | 221,3 |
| Hongkong | 200,3 |
| Taiwan | 182,3 |
| Belgicko | 153,8 |
| India | 118,9 |
| Saudská Arábia | 116,8 |
| Singapur | 112,7 |
| Nemecko | 90,1 |
Agentúra Bloomberg ale dodáva, že Rijád môže v skutočnosti držať ešte oveľa väčšie množstvo amerických bondov. Výška devízových rezerv Saudskej Arábie totiž dosahuje zhruba 587 miliárd dolárov, pričom všeobecne obvyklou praxou je, väčšinu z nich držať vo forme dolárových dlhopisov. Ak by časť z nich spravovali zahraničné fondy, ako veriteľ nie je vedená Saudská Arábia, ale krajina, v ktorej je fond registrovaný, pripomína Bloomberg.
Spojené štáty doteraz uvádzali v zozname veriteľských krajín Saudskú Arábiu v jednej množine s s ostatnými členmi kartelu OPEC. Hovorca amerického ministerstva financií zmenu vysvetľuje snahou sprehľadniť a spresniť poskytované informácie o toku zahraničných investícií.
Otázka, aké množstvo amerických bondov vlastnia Saudovia, pritom nadobúda v poslednom čase dôležitosť, kvôli plánovanému odtajnení časti vyšetrovacej správy o teroristických útokoch na New York a Washington z 11. septembra 2001. Doteraz utajovaná 28 stranová kapitola sa týka možného spojenia Rijádu s teroristami. Poslanci amerického Senátu jednomyseľne odhlasovali Zákon o uplatnení spravodlivosti voči sponzorom terorizmu (Justice Against Sponsors of Terrorism Act, Jasta). Ak prejde Snemovňou reprezentantov a podpíše ho prezident Barack Obama, budú môcť advokáti žalovať saudskú vládu pred americkým federálnym súdom v New Yorku. Zákon umožňuje pozostalým po obetiach teroristických útokov z roku 2001 a zachráneným zažalovať o náhradu škody vládu Saudskej Arábie. Pri útokoch na New York a Washington zomreli v septembri 2001 takmer 3000 ľudí. Saudské úrady akýkoľvek podiel na teroristickom útoku popierajú. Podľa agentúry Reuters sa teraz právnici snažia nájsť dôkazy preukazujúce, že Saudská Arábia bola do útokov na Svetové obchodné centrum a Pentagon skutočne zapletená.
V prípade, že americký Kongres zákon odhlasuje, Rijád varoval, že sa zbaví amerických bondov a ďalších cenných papierov v súhrnnej výške 750 miliárd dolárov.
Čísla, ktoré teraz zverejnilo americké ministerstvo financií, však stavajú túto hrozbu do nového kontextu a potvrdzujú predchádzajúce slová analytikov pre The New York Times, že Saudská Arábia by masívnym výpredajom "amerických" aktív a zhoršením vzťahov s USA uškodila skôr sama sebe než Washingtonu.
