oPeniazoch.sk, E21 Foto: SITA/AP;thinkstock
To, čo asi najviac znepokojuje odborníkov ohľadom vytvárania nerovnováhy v dnešnej globálnej ekonomike je masívny nemecký externý prebytok bežného účtu. V rámci eura Nemecko nemôže svoju menu oceniť, bez toho, aby zároveň nesiahlo na spoločnú menu slabým ekonomikám ako je Španielsko a Taliansko. V tejto súvislosti by Nemecko urobilo Európa aj globálnej ekonomike skutočne veľkú službu, keby sa teraz vzdalo spoločnej meny.
Nemecko spôsobuje znepokojujúco veľkú vonkajšiu nerovnováhu, to sa už dá považovať za podloženú skutočnosť. Podľa najnovších oficiálnych údajov platobnej bilancie, vonkajší prebytok bežného účtu Nemecka vzrástol v marci 2016 na najvyššiu úroveň v histórii. Teraz je na dobrej ceste, aby zostal na úrovni nad 8 percent HDP za rok ako celok. Aby toho nebolo málo, tento prebytok je o to viac znepokojujúci, že sa objavuje v čase, keď nemecká ekonomika je cyklicky v oveľa silnejšej pozícii, ako jej európski partneri.
Ide o malý zázrak. Medzinárodný menový fond sa domnieva, že nemecký prebytok bežného účtu sa pohybuje okolo 5 percent HDP čo je príliš vysoko a že nemecký reálny výmenný kurz je značne podhodnotený. V júli 2015 ale ten istý MMF odhadoval, že nemecký reálny výmenný kurz bol podhodnotený medzi 5 a 15 percentami. Od vtedy však euro oslabilo zhruba o 10 percent, čo by spôsobilo, že nemecká mena je podľa metodiky MMF podhodnotená o 15 až 25 percent.
Niet divu, že ministerstvo financií USA aktuálne klasifikuje Nemecko ako krajinu, ktorá by mohla získať nespravodlivú konkurenčnú výhodu vo vzťahu k Spojeným štátom kvôli manipulácii s menou. Píše sa to v najnovšej správe o mene pre Kongres, v ktorom sa spomína Čína, Nemecko, Japonsko, Južná Kórea a Taiwan na novom zozname mien, ktorým treba venovať pozornosť. Správa varuje, že všetkých päť krajín čelí ďalšej kontrole a prípadnej odvete Washingtonu, pre obavy z rastúcej nerovnováhy vo svojich obchodných vzťahoch s USA.
Normálny spôsob, ako ovplyvniť veľké vonkajšie nerovnováhy pri zachovaní vnútornej rovnováhy je kombinácia kurzového prispôsobenia a zmeny v politike domáceho dopytu. V prípade Nemecka by to znamenalo výmenný kurz s posilnením kurzu okolo 20 percent spolu s presunom do oveľa expanzívnej fiškálnej politiky. Zmena fiškálnej politiky by mala byť zameraná na vytrhnutie nemeckej ekonomiky zo silnejšej meny, čo by obmedzilo rast nemeckého exportu.
Hlavnou prekážkou takéhoto postupu je, že Nemecko je zaseknuté v eure. To nevyhnutne znamená, že Nemecko nemôže zhodnocovať výmenný kurz bez vynútenia rovnocenného zhodnotenia výmenného kurzu v ďalších 17 krajinách, ktoré majú rovnako za svoju menu euro. Takéto ocenenie by samozrejme bola tá posledná vec, ktorú by už aj tak chorľavá ekonomika Talianska, Grécka, Portugalska a Španielska potrebovala. To by znamenalo skutočnú ranu do tela týchto ekonomík, ktorým sa zatiaľ nedarí získať ekonomický výkon spred roka 2008.
A čo viac, tieto krajiny sú zaťažené veľmi vysokou úrovňou verejného dlhu a ešte značnými rozpočtovými deficitmi. Tieto slabé verejné financie nenechávajú žiaden priestor pre nasadenie fiškálnej politiky na vyrovnanie nepriaznivého dopadu na ich hospodárstvo, ktoré by bolo možné očakávať od ocenenia kurzu.
Najelegantnejší spôsob, ako pretnúť tento gordický uzol, by pre Nemecko znamenalo opustenie eura. Umožnila by to nová nemecká mena, výrazne silnejšia voči euru, ktoré dnes Nemecko má. Týmto postupom by sa dal priestor pre nastolenie natoľko potrebnej vonkajšej rovnováhy v rámci svojej vlastnej ekonomiky a zvyšku európskeho hospodárstva, ktoré by dokázalo pekne ťažiť z oveľa slabšej meny.
V prípade, že európska ekonomika nechce stratiť ešte ďalšie desaťročie, a ak sa krajiny z južnej periférii chcú niekedy vykopať spod dlhu, potrebuje sa Európa zbaviť meny, ktorá ju odsudzuje na zlé hospodárske výsledky a k rozštiepeniu politiky. Je to o to naliehavejšie, že Nemecko si chce uplatňovať skutočné vedúce postavenie v Európe. Nadišiel pre neho čas, na opustenie eura.
Autorom je Desmond Lachman z American Enterprise Institute, predtým pôsobil v odbore politiky Medzinárodného menového fondu a ako trhový ekonomický stratég v spoločnosti Salomon Smith Barney.
