oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto:TASR/Milan Kapusta
Schátraný stav infraštruktúry v Belgicku, kde sídlia hlavné inštitúcie Európskej únie, sa stal symbolom nedostatku investícií, ktoré ničia celý kontinent a podľa samotnej EÚ vytvárajú "trvalé prekážky, ktoré narušujú rast produktivity." Vyriešenie tohto problému sa pravdepodobne nezaobíde bez reforiem deštruktívnych reštrikcií ohľadom vládneho deficitu a zadlženosti.
Dôvod zhoršenia infraštruktúry je jasný. Citujme Európsku komisiu: "Verejné investície boli po niekoľko desaťročí nízke, v dôsledku politických rozhodnutí v súvislosti s dlhšou fiškálnou konsolidáciou medzi rokmi 2008 a 2015 dosiahli 2,4 percenta HDP, čo predstavuje mierny nárast oproti predkrízovému obdobiu v priemere o 2,1 percenta HDP. Predĺženie škrtov v investičných rozpočtoch sa premieta do čistých verejných investícií (t.j. základný kapitál treba korigovať vzhľadom na používanie a opotrebenie), ktoré boli v priemere nulové od roku 1990, čo narušuje kvalitu verejnej infraštruktúry."
Každý, aj krátky výlet do Bruselu, nám ponúka dôkazy. Vzhľadom na nedostatok údržby v priebehu posledných 20 rokov, boli všetky mestské hlavné tunely uzavreté z bezpečnostných dôvodov, čo sa prejavuje vytváraním najväčších dopravných kolapsov, aké mesto kedy zažilo. Tí, ktorí cestujú z Bruselu do Luxemburgu, kde sídli Európska investičná banka a ďalšie európske inštitúcie, márne čakajú rýchle vlakové spojenie, uvidia len zanedbané diaľnice s výmoľmi, kde často jediný jazdný pruh zdieľajú nákladné aj osobné automobily.
Podľa belgického denníka Le Soir, jeden zo štyroch kilometrov železničnej trate, každú piatu elektrickú rozvodňu a polovicu všetkých železničných prejazdov, je potrebné vymeniť.
Je dôležité pochopiť, nakoľko perverzný vplyv majú takzvané maastrichtské rozpočtové pravidlá. Kritériá definujú účtovný prístup k vládnym výdavkom. Rozpočty, ako to pravidlá predpisujú, musia byť vyrovnané, podiel plánovaného alebo skutočného verejného deficitu k HDP, by nemal prekonať hranicu 3 %, a 60 percent HDP pri verejnom dlhu. Princíp, ktorého cieľom je zabrániť nabaľovaniu dlhu, nie je zlý. Ale ukazuje sa, že politici pristúpili radšej na zníženie investícií, ako škrtanie nákladov. Opravy mostov nedokážu nahnať potrebný počet volebných hlasov, ako to, čo sa sľubuje na letákoch o sociálnom zabezpečení, aj keď sú predpokladom dlhodobého rastu.
Fatálnou chybou maastrichtských kritérií je, že so všetkými výdavkami zaobchádza rovnako. Tak ako to urobili mnohé európske vlády, aj Belgicko škrtlo nové investície a šetrilo na údržbe. Jedna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo je Francúzsko, kde sú cesty nádherné, ale verejný dlh sa vyšplhal na viac ako 95 percent HDP.
Popisovaný stav samozrejme neprestavuje jedinečný európsky fenomén. Podľa Medzinárodného menového fondu, nové investície vo vyspelých ekonomikách klesli na 3 percentá HDP v roku 2012 z 5 percent HDP v roku 1960.
Niet divu, že množstvo verejných investícií neustále klesá, nakoniec aj rast sa do značnej miery zastavil. Európa je jedinečná v tom, že nadnárodné pravidlá implicitne podporujú toto správanie sa, namiesto toho, aby od neho odradzovali.
Belgická vláda začala program s cieľom podporiť infraštruktúru krajiny. Nový plán pre opravy tunelov v nasledujúcich 15 rokoch bol konečne schválený. Dokonca aj Európska komisia začína rozpoznávať problém a kvalifikovala svoju požiadavku na výdavkové škrty. „Zaistenie produktívnej verejnej investície z konsolidačného úsilia by zabránilo negatívny vplyvom na budúci ekonomický rast" To sú prvé kroky, ale mali by byť o niečo odvážnejšie.
Maastrichtská zmluva by mala byť revidovaná a malo by do nej byť začlenené "zlaté pravidlo" pre investičné výdavky. To znamená, že investície do dlhodobých projektov by nemali byť zahrnuté do výpočtov deficitu. Európska investičná banka a Európska komisia bude musieť prevziať úlohu strážneho psa, aby sa zabezpečilo, že tento druh fiškálnej slobody nebude zneužitý.
Zmena zmluvy by asi politicky neprešla, to by si vyžadovalo kvalifikovanú väčšinu štátov, a mohlo by to vyvolať referendum. Ešte podstatnejšie je, aby zmena predstavovala odklon od paradigmy v prístupe k verejných výdavkom v Európe. Ako ekonóm John Maynard Keynes kedysi povedal: "problém nespočíva v rozvíjaní nových nápadov, ale v tom, ako uniknúť z tých starých."
Autorom je Jean-Michel Paul, zakladateľ Acheron Capital Limited, zodpovedný za investičné stratégie spoločnosti, predtým pôsobil ako vedúci výskumu ázijsko-pacifickej oblasti v Rabobank a senior analytik spoločnosti Atlas Capital Group, kde spravoval hedžový fond s portfóliom 500 miliónov dolárov.
