oPeniazoch.sk, intellinews.com Foto: SITA/AP
Obchodná politika bola doteraz len nezáživná oblasť medzinárodných vzťahov, do ktorej sa zapájal len obmedzený počet tvorcov politík, obchodných diplomatov, či podnikateľských skupín. Dnes je vďaka TTIP všetko inak, je z nej politické mínové pole.
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo stráca podporu obyvateľstva vo veľkých západných demokraciách. Rokovania Bruseli a Washingtonu by na to mohli doplatiť. Doteraz bola verejná mienka za, neochvejne proamerická a voľnotrhovo orientovaná. V členských štátoch únie zo strednej a východnej Európy už takáto samozrejmosť vyprchala. TTIP stráca verejnú podporu, obchodná dohoda by mohla skrachovať práve kvôli tejto časti Európy.
Obchodná politika definuje, ako sa obchodovaný tovar zdaňuje a čo podlieha clu, ale aj to, za akých podmienok dokáže investor založiť obchod v cudzej krajine, alebo čo treba splniť, ak výrobok, ktorý je v súlade s ekologickými alebo zdravotnými predpismi, má byť umiestnený na daný trh. Veľké množstvo bilaterálnych zmlúv medzi veľkými obchodnými blokmi má pomôcť riešiť takéto problémy.
V Európskej únii je obchodná politika formálne vo výlučnej právomoci Bruselu. Európska komisia má na starosti vyjednávanie obchodných dohôd v mene členských štátov. Ňou uzavreté obchodné zmluvy, sú následne ratifikované 28 členskými štátmi a odsúhlasené kvalifikovaným väčšinovým hlasovaním v Európskom parlamente.
V rastúcom počte prípadov sú obchodné dohody ratifikované jednotlivými parlamentmi v členských štátoch. Je to nový trend, vyvolaný zmenami základného práva EÚ v roku 2010 ako Lisabonská zmluva. To znamená, že je veľmi dôležité, aby všetky členské štáty EÚ súhlasili s dohodou. Jednotlivé členské štáty začali objavovať svoj vážny vplyv. Môžu žiadať niečo od EÚ, alebo jej partnerov, výmenou za podporu medzinárodnej obchodnej dohody. Stačí spomenúť komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou (CETA). Európskej komisii sa nepodarilo pre Rumunov získať v Kanade zrušenie turistických víz, rumunská vláda preto pohrozila, že dohodu bude vetovať. Dohoda medzi EÚ a Kanadou bola podpísaná v roku 2015, stále čaká na ratifikáciu. Bukurešť ale šla len v stopách Prahy, ktorá pohrozila v roku 2013, že bude vetovať CETA, ak sa nepodarí zrušiť víza pre českých občanov.
V prieskumoch verejnej mienky v bývalých komunistických krajinách EÚ vychádza, že v priemere obyvatelia týchto krajín podporujú oveľa viac TTIP ako zvyšok EÚ. TTIP signalizuje užšie väzby s USA, pravdepodobne povedie k zvýšenému dovozu skvapalneného zemného plynu z USA, a tým sa zlepší energetická bezpečnosť v regióne. Dohoda taktiež signalizuje lepšiu obsadenosť pracovných miest. Ekonomická štúdia World Trade Institute z decembra 2015 odhaduje, že Litva bude medzi najväčšími víťazmi TTIP spomedzi členských štátov EÚ, získa 1,6 % hospodárskeho výkonu vďaka dohode. Slovenský vývoz by mohol zaznamenať nárast o 116 %,odhaduje štúdia. Prieskum Eurobarometra z novembra 2015 hovorí o tom, že v Litve 78 % respondentov uviedlo, že sú za TTIP, v Rumunsku predstavovala úroveň podpory 72 %. Pre porovnanie, súhlas v EÚ priemere predstavoval iba 53 %. Nedávna správa Bertelsmann Foundation hovorí o nemeckej podpore TTIP na úrovni iba 15 %. Slovinci boli jediní z bývalého komunistického bloku, ktorí boli od začiatku proti TTIP, podpora dohody dosiahla úroveň iba 41 %.
Verejná podpora TTIP v celej EÚ má klesajúcu tendenciu. V novembri 2014 predstavovala 58 %, čo bolo o 5 percent viac než v roku 2015. "V južnej, strednej a východnej Európe trend sleduje všeobecný trend v celej EÚ, zníženie podpory TTIP, tá z roka na rok klesá," popisuje situáciu Doru Frantescu, riaditeľ VoteWatch.eu, organizácie, ktorá analyzuje hlasy poslancov a členských štátov v Bruseli. V novembri 2014, poľská podpora TTIP predstavoval 73 %, ale poklesla o rok neskôr na 66 % . V Českej republike v novembri 2014 predstavovala podpora TTIP 62 %, o rok neskôr už hlásili prepad na 49 %.
Európsky parlament prijal uznesenie o TTIP v júli 2015. Rezolúcia ponúkla právne nezáväzný text, ako rozhodujúce vodítko pre obchodných vyjednávačov. Signalizuje, za akých podmienok by Európsky parlament nakoniec ratifikoval, alebo odmietol obchodnú dohodu. Avšak, viac než 34 % poslancov Európskeho parlamentu odmietlo kontroverzný text. Niekoľko vyložených odmietnutí prišlo od poslancov zo strednej a východnej Európy, ktorí väčšinou nasledovali všeobecný postoj ako európske politické skupiny, ktorých strana je spojená Európskym parlamentom. Ale to neznamená, že tradiční poslanci držali striktne "stranícku líniu" EÚ. Až 15 z 32 poslancov Európskeho parlamentu sa rozhodlo zdržať sa hlasovania v júli 2015 o uznesení TTIP. Mnohí z nich pochádzali z bývalých štátov východného bloku. "Poslanci sledujú politickú líniu, ale to by nemalo byť považované za samozrejmosť. Táto situácia bude pretrvávať iba tak dlho, kým sa nerozprúdia veľké debaty vo vlastných členských štátoch a volebných obvodoch, ktoré môžu pretvoriť ich postavenie," hovorí Frantescu.
Doteraz bola verejná diskusia o TTIP v regióne strednej a východnej Európy len na obmedzenej úrovni. Česká republika viedla ľavicový odpor proti TTIP, čo je porovnateľné, aj keď nie v rovnakom rozsahu, s tým, čoho sme svedkami v Nemecku. K slovu sa hlásia občianske združenia, organizácie zaoberajúce sa digitálnymi právami, ale aj ľavicoví aktivisti. Nedávny nárast krajnej pravice vo voľbách v regióne tiež hrá rolu. Počas rozpravy v maďarskom parlamente, Marton Gyöngyösi z ultranacionalistickej strany Jobbik povedal, že prijatie TTIP by bol "posledným krokom" Maďarska v procese "stať sa kolóniou a stratiť svoju nezávislosť".
Právo zahraničných investorov žalovať hostiteľské vlády v medzinárodných arbitrážnych súdoch, ak by sa domnievali, že boli porušené ich práva, masívne ovplyvňuje verejnú mienku. Za posledné dva roky v regióne narástol počet nových takzvaný investorských sporov voči vládam v Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Vo väčšina týchto prípadov žalobu podali európske firmy, s odkazom na zmluvy podpísané vládami a západoeurópskymi členskými štátmi na začiatku 90-tych rokov. Tento bod je najdiskutovanejším, hovorí sa o súdnych sporoch amerických firiem, ktoré by žalovali štát ohľadom obchodných podmienok zakotvených v TTIP. Arbitrážne súdy sú najväčším ťažidlom na miskách váh. Poľnohospodári a chemický priemysel v regióne sa zlostí, že odstránenie dovozných ciel a jednoduchšie schvaľovacie procesy pre umiestňovanie potravín zo Spojených štátov, čo by vo výsledku umožnil podpis TTIP, mohli ohroziť pracovné miesta. Vo chvíli, keď TTIP sa stane hmatateľnejšou realitou pre tieto skupiny, dá sa očakávať, že podpis dohody bude v regióne ešte spornejší.
