Ako zmerať hodnotu niečoho, čo je zadarmo: V digitálnej ekonomike rastie spotreba produktov, za ktoré platiť nemusíme

, Project Syndicate Foto:TASR/Oliver Ondráš

Spoľahlivé ekonomické štatistiky sú kľúčové pre efektívne politické rozhodovania, obchodné plánovanie a schopnosť voličov brať verejných činiteľa na zodpovednosť. Napriek tomu sú metódy, ktoré používame na meranie našich ekonomík, čím ďalej zastaranejšie.

Štatistické konvencie, na ktorých staviame naše odhady, boli prijaté už pred pol storočím. V čase, keď ekonomika produkovala relatívne rovnaký fyzické tovar. Ekonomika dneška je radikálne rozdielna a rýchlo sa mení. Je to výsledok technologických inovácií, rastúcej hodnoty nehmatateľných aktív založených na vedomostiach a internacionalizácii ekonomických aktivít.

Vo svetle týchto zmien ma pred desiatimi mesiacmi požiadal George Osborne, britský minister financií, aby som posúdil súčasné a budúce štatistické potreby Veľkej Británie. Aj keď je môj výskum zameraný na Britániu, vysoko kvalitné ekonomické štatistiky sú  v mnohých krajinách rovnaké.

Nedávne technologické postupy radikálne zmenili spôsob, akým ľudia riadia svoje životy, v práci i súkromí. Postupy vo výpočtovom výkone, ktoré tvoria základy digitálnej revolúcie, nielen že viedli k rýchlym zlepšeniam a produktovým inováciám, ale aj k novým, konektivitou hnaným cestám výmeny a poskytovania služieb.

Jedna konkrétna výzva pre ekonomické meranie pramení zo skutočnosti, že sa zvyšuje podiel spotreby, tvorený digitálnymi produktmi za nulovú cenu, alebo financované alternatívnymi spôsobmi, ako je napríklad reklama. Kým bezplatný virtuálny tovar má zjavne pre spotrebiteľov hodnotu, je úplne vyňatý z HDP, v zhode s medzinárodne akceptovanými štatistickými štandardmi. Výsledkom je, že naše meranie možno nezachytáva rastúci podiel ekonomickej aktivity.

Zoberme si hudobný priemysel. Sťahovanie a streamovacie služby už z veľkej časti nahradili CD nosiče, dominantné médium deväťdesiatych rokov. Ale peniaze túto zmenu nesledovali, odmeny a marže v hudobnom priemysle prudko poklesli. Výsledkom je, že prínos odvetvia do HDP, tak ako ho v súčasnosti meriame, môže byť klesajúci, aj keď kvantita a kvalita služieb rastie.

Existujú dve metódy, ktoré nám môžu dať hrubý odhad, koľko digitálnej ekonomickej aktivity sa nám nedarí zachytiť v našich meraniach. Môžeme použiť priemerné mzdy, aby sme odhadli hodnotu času, ktorý ľudia trávia online a užívajú bezplatné digitálne produkty, alebo môžeme upraviť výstup telekomunikačných služieb a zohľadniť tak rýchly rast internetovej prevádzky. Oba prístupy naznačujú, že vzatie do úvahy týchto typov aktivít by mohlo pridať medzi jednou a dvoma tretinami percentuálneho bodu k priemernej ročnej miere rastu ekonomiky Veľkej Británie za poslednú dekádu.

Digitálna revolúcia narúša tiež tradičné obchodné modely. Redukované náklady na hľadanie a párovanie cien, ktoré ponúka rad online platforiem, odblokúva trh so zručnosťami (známy ako "gig economy") a trh s nevyužívanými aktívami (známy ako "sharing economy"). To tiež spôsobuje koncepčné a praktické výzvy pre zavedené meranie a výpočet HDP. Tradičný štatistický rozdiel medzi produktívnymi firmami a konzumnými domácnosťami necháva len málo priestoru na vnímanie domácností ako tvorcov hodnoty.

Ako sa ukazuje, merať HDP je ako snažiť sa trafiť pohybujúci sa cieľ. Je pravdepodobné, že po digitálnej revolúcii bude nasledovať ďalšia vlna technológií, vrátane pokrokov vo vede o materiáloch, umelej inteligencii a genetickom inžinierstve. Ako sa ekonómia vyvíja, musí sa vyvíjať aj referenčný rámec pre štatistiku, ktorú používame pre jej merania. Medzinárodne odsúhlasené štatistické štandardy budú skoro vždy tak nejako zastarané alebo neúplné, pretože zostávajú z prirodzených príčin pozadu za zmenami v ekonomike. Národné štatistické úrady by namiesto toho, aby používali súlad s pravidlami ako ospravedlnenie pre svoju neschopnosť inovovať, mali hľadať viac merných možností, ktoré nasledujú prevládajúce štandardy.

Riešenie by bolo založiť ďalší výskumný program o merných implikáciách rodiacich sa ekonomických trendov, kedy by najskôr jednorazové štúdie zmerali ich potenciálnu kvantitatívnu významnosť. To by potom mohlo viesť k vývoju experimentálnych štatistík, ktoré by nový fenomén pokrývali.

Nové techniky zberu a analýzy veľkých dát spolu so strojovým učením, poskytujú novú príležitosť pre štatistiky. Vlády už nejaké administratívne údaje k dispozícii majú, ale ich použitie na štatistické účely mnohokrát vyžaduje legislatívne zmeny. Odblokovanie tohto informačného pokladu by rozšírilo štatistické vzorky niekam k veľkosti sčítania ľudu, zvýšilo ich včasnosť a presnosť a znížilo náklady respondentov.

Zaistenie, aby dáta verne odrážali meniacu sa ekonomiku, je jedným z najťažších úloh, ktorým celosvetovo čelia národné štatistické úrady. Úspech nevyžaduje len súhlas s obmedzením tradičného merania, ale aj rozvojom zvedavej a sebakritickej pracovnej sily, ktorá je schopná spolupracovať s  partnermi v akademickom, priemyselnom a verejnom sektore, a tiež vývoj vhodnejších metód národnými štatistickými úradmi.

Veľká Británia v žiadnom prípade týmto výzvam nečelí sama. Musíme ale konať rýchlo Inak totiž rýchlosť ekonomických zmien zmení naše štatistiky pre moderný život na irelevantné.

 

Autorom je Charles Bean, bývalý viceguvernér pre menovú politiku a hlavný ekonóm Bank of England, profesor ekonómie na London School of Economics.

Súvisiace články

Aktuálne správy