oPeniazoch.sk, TASR
Minimálna mzda v Luxembursku je viac ako dvojnásobne vyššia, než mzda priemerne zarábajúceho Slováka. Zatiaľ čo v Luxembursku dosahuje 1923 eur mesačne, na Slovensku sa v úvode tohto roka zvýšila na 405 eur mesačne. Vyplýva to z najnovšej analýzy Poštovej banky.
„Minimálna mzda na Slovensku tak predstavuje 46 % z priemernej hrubej mesačnej mzdy. V jednotlivých európskych krajinách dosahuje minimálna mzda podiel z hrubej mzdy v rozsahu od zhruba 35 % do 53 %,“ priblížila analytička banky Dominika Ondrová.
Banka sa pozrela na vývoj miezd v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) v minulom roku. Ukázalo sa, že ani vlaňajšok nebol výnimkou a podobne ako v minulosti si najvyššie mzdy mohli nájsť na výplatných páskach v minulom roku zamestnanci v severnejších a západnejších krajinách Európy. Najvyššie zárobky sú už dlhodobo v Luxembursku. Zatiaľ, čo vlani dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda v Luxembursku 4629 eur, na Slovensku predstavovala 885 eur. Nemcom na prekonanie hranice 4000 eur chýbalo len pár eur, keď priemerná hrubá mzda v tejto krajine dosiahla 3920 eur. „Spokojní však mohli byť aj v Dánsku, Veľkej Británii a Holandsku, kde v priemere prevyšovala hrubá mzda 4000 eur,“ skonštatovala Ondrová.
Ako vyplýva z analýzy, viac ako 2000 eur v hrubom mesačne zarobili zamestnanci až v 13 krajinách EÚ. „Slováci mali od tohto pásma ďaleko, nepodarilo sa im však konkurovať ani Malťanom, Grékom, Slovincom, Portugalcom, Estóncom či Chorvátom, ktorí mesačne zarobili v priemere aspoň viac ako tisíc eur,“ priblížila Ondrová.
Najmenej v rámci krajín únie však zarábali Bulhari, Rumuni a obyvatelia pobaltských krajín. „Najnovšie údaje za tieto krajiny sú síce z roku 2014, ale predpokladáme, že ani vlani nenastali výrazné zmeny. Kým Lotyši zarobili len o zhruba 60 eur menej ako Slováci, v Litve to bolo menej až o vyše 200 eur a napríklad Bulhari si mesačne v hrubom našli na výplatnej páske až o zhruba polovicu menej ako našinci, teda 423 eur,“ priblížila Ondrová. Menej ako Slováci zarobili okrem týchto krajín už len ľudia v Maďarsku, ktorých hrubá mzda vlani predstavovala 853 eur.
Výrazne vyššie zárobky ako Slováci nemali ani zamestnanci v susedných krajinách. „Tí sa totiž, čo sa priemerných zárobkov týka, umiestnili v tesnej blízkosti Slovákov. Ani Poliaci a ani Česi mesačne nezarobili štvorciferné sumy, ako tomu bolo v prípade drvivej väčšiny ich európskych kolegov. Predsa len mali, v porovnaní s nami, malý dôvod na radosť. Ich priemerná hrubá mesačná mzda bola totiž aspoň o necelých 100 eur vyššia ako na Slovensku,“ uviedla Ondrová s tým, že Slováci môžu závidieť Rakúšanom, ktorých hrubé mzdy boli približne štyrikrát vyššie ako tie slovenské.
Analytici banky sa pozreli aj na vývoj čistej mzdy v jednotlivých krajinách. Tá sa odvíja od toho, ako sú v daných krajinách nastavené daňové a odvodové systémy. Ako vysvetlila Ondrová, spravidla platí, že čím vyšší hrubý príjem, tým vyššie odvody. „Vlani sa o najvyššiu sumu, a to o vyše 1600 eur, hrubá mzda očistila Belgičanom a Dánom. O viac ako tisícku takýmto spôsobom prišli aj Nemci, Luxemburčania, Rakúšania, Holanďania a Fíni,“ doplnila analytička banky.
Slovákom ukrojili dane a odvody v priemere 204 eur. „Kým Slovákovi tak v čistom ostalo 681 eur, Luxemburčan a Brit zarobili až viac ako 3000 eur mesačne v čistom. Naopak, Bulhar si polepšil len o zhruba polovicu z toho, čo Slovák,“ uviedla Ondrová.
