Držitelia dlhopisov majú smolu: Keď príde na úsporné opatrenia, dôchodcovia sú vždy na tom najlepšie

, quartz Foto: SITA/AP

Vonku zúri bitka, ale nepočuť žiadne výstrely. Tento boj má iný charakter, demografický. Na jednej strane stoja seniori, poberajúci dôchodok a na strane druhej mladí pracujúci, ktorí im naň prispievajú. Ale nemusíte mať obavy, vojna sa pomaly chýli ku koncu. Už poznáme víťazov aj porazených.

Tými víťazmi sú dôchodcovia, ktorí navyše dokázali v boji o budúce zdroje poraziť aj ďalšiu skupinu obyvateľstva, držiteľov dlhopisov. Keď nadídu ťažké časy, padajú podivuhodné rozhodnutia o tom, ako prerozdeliť peniaze a služby. Tí, ktorí zaplatia najvyššiu cenu, sú vždy tí istí. Stále je to v rovnakom poradí: pracujúci, držitelia dlhopisov, a nakoniec dôchodcovia.

Ekonomické problémy v ostatných rokoch posunuli zraniteľnosť vlád do plnohodnotnej fiškálnej krízy. Rozhodnutia o tom, čo robiť s nedostatočným financovaním dôchodkov, ktoré zvyčajne vyústi do finančnej katastrofy, sa väčšinou pretavia do bitky medzi mladými a starými. Medzi veriteľmi a dôchodcami. Mladí strácajú kvôli nižším mzdám a obmedzeným službám, držitelia dlhopisov dostanú nižšiu sumu, než bolo pôvodne dohodnuté, alebo sa predlžuje splatnosť.

Vezmime si také Portoriko, ktoré nedávno nedokázalo splatiť svoje dlhopisy bez toho, aby obmedzilo základné služby. Ak sa minú peniaze na vyplácanie dôchodkov, slabé daňové príjmy krajiny nebudú stačiť aj na pokrytie dlhopisov a prisľúbené výplaty dôchodkov, nieto ešte na financovanie mnohých verejných služieb. Už 1. júla budú splatné dlhopisy garantované ústavou, držitelia dlhopisov by mali byť prví v rade keď príde na vyplácanie peňazí. Ak sa však fiškálna dráma v Portoriku bude odohrávať na základe známeho scenára, tak ako vo väčšine prípadov, dôchodcovia sa báť nemusia. Určite neskončia ako obete.

Grécky ekonóm Platon Tinios, z Piraeus University, odhaduje, že škrty v penzijnom systéme boli v krajine pomerne skromné vzhľadom k strmému nárastu nákladov pre ostatné skupiny obyvateľstva. V skutočnosti, miera chudoby medzi gréckymi dôchodcami klesla o približne 6 percentuálnych bodov od roku 2010, zatiaľ čo chudoba vzrástla o 4,5 percentuálneho bodu medzi Grékmi v produktívnom veku. Držitelia dlhopisov čelia odpisom a predĺženiu lehoty splatnosti, ale "penzijné škrty vo všetkých prípadoch boli menšie, než zásahy voči držiteľom dlhopisov," hovorí Tinios.

Skrachovaný Detroit nedokázal udržať nočné osvetlenie mesta, ale stále vypláca dôchodky. Aj v tomto prípade sa hovorilo o diskutabilnom boji medzi držiteľmi dlhopisov a dôchodcami. Nakoniec robotníkom škrtli dôchodky o 4,5 %, polícajtom a hasičom tak nemuseli siahnuť na výplaty. Držitelia dlhopisov zaplatili o niečo viac. Prišli o 34 až 74 % z nominálnej hodnoty svojich podielov. Ozdravný plán počíta s 195 miliónmi dolárov verejných prostriedkov do dôchodkov do roku 2024, čo predstavuje obrovskú záťaž pre mesto, ktoré stále nevie, odkiaľ má získať peniaze na výplaty učiteľov.

Prečo sa ujde všade vo svete dôchodcom toľko pozornosti? Áno, mnohí dostávajú vyplácané len skromné sumy. Sú starí a zraniteľní. Ale čo je rozhodujúce, sú to spoľahliví voliči! A čo viac, roky finančnej korupcie spôsobili, že ich zaručené úspory na penziu sú v ohrození. A nie je to ich vinou. Ale stojí to za spýtať, prečo ich nároky tak často dostávajú najvyššiu prioritu.

Vyplácanie dôchodkov, na úkor služieb, ako je vzdelávanie mladých, odporuje ekonomickej logike. A keď už zvyčajne spájame držiteľov dlhopisov s chamtivými hedžovými fondmi, mali by sme spomenúť aj to, že pomerne často pochádzajú peniaze z týchto hedžových fondov z iných penzijných fondov, preto ich obetovanie na ochranu dôchodcov môže byť sebazničujúce.

Ľudia pri krachu krajiny majú predovšetkým humanitárne obavy. Málokto vidí, aj v prípade Portorika, dôležitý zápas medzi dôchodcami a držiteľmi dlhopisov, čo má dôsledky aj na iné vlády, ktoré potrebujú naložiť s dlhom, zaplatiť účty, ale tiež sa snažia zápasiť s povinnosťami ohľadom vyplácania dôchodkov. To, že mladí daňoví poplatníci, ak nejde všetko podľa plánu, ťahajú vždy za kratší koniec, je už akosi dané. Ale držitelia dlhopisov musia stále ešte bojovať za svoje práva. Každá kríza nám otvára oči viac a viac, aby sme pochopili, na akých sľuboch záleží najviac.

Súvisiace články

Aktuálne správy