oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: SITA/AP
Čína nedávno oznámila, že otvára nový zlatý fix. Benchmark zlata v Šanghaji bude súťažiť s Londýnom, kde sa denná cena drahého kovu nastavovala po celé roky. Aký to bude mať vplyv na cenu tejto komodity, ak si vezmeme, že Čína je najväčším importérom zlata?
Čína začala v ostatných rokoch hromadiť zásoby zlata, táto skutočnosť rozdúchala debatu plnú otázok. Prečo komunistická vláda s riadeným hospodárstvom a riadeným trhom siaha po nástroji oceňovanom investormi, ktorí neveria vládnym rozhodnutiam? Čo tým vlastne Čína sleduje, keď prechádza na zlato?
Nikto, okrem aparátčikov z polibyra, nepozná skutočný objem čínskych zlatých rezerv. Vlani v júli, Čína oznámila, že sa má 1658 metrických ton zlata. To je až o 600 ton viac, ako v roku 2009, v ostatnom čase tieto rezervy ďalej rástli. Avšak, odborníci, ktorí analyzujú ťažobné štatistiky a globálne zlaté toky veria, že rezervy krajiny sú výrazne vyššie, možno aj 3000 ton. Radia tým Čínu na šieste miesto v celosvetovom rebríčku. Ale stále je ďaleko za USA, ktoré majú viac ako 8000 ton.
Z nejakého dôvodu je Čínska ľudová banka (PBoC) tajnostkárska ohľadom vlastníctva zlata. Konšpirační teoretici hovoria, že Čína má "niečo za lubom." Populárna je hlavne teória, že PBoC hromadí zlato ako súčasť plánu na prevod jüanu k zlatému štandardu a chce nahradiť dolár ako uprednostňovanú globálnu menu. Zlatý štandard znamená, že hodnota meny krajiny je priamo spojená, alebo "podporovaná" zlatom. Americký dolár bol na zlatom štandarde v roku 1971. Papierové peniaze v takom prípade môžu byť teoreticky vymenené za zlato. Napríklad Čína by mohla stanoviť cenu zlata na 1000 dolárov za uncu a hodnotu jüanu dorovnať na 1/1000 unce zlata. Vtedy by sa dalo zájsť do banky s 1000 jüanmi v ruke a odísť s uncou zlata.
Keď USA opustili zlatý štandard v roku 1971, všetky krajiny začali používať "fiat menu", zákonné platidlo, ktoré sa výhradne opiera o vieru vo vládu danej krajiny. Bez väzby na zlato, dokážu vlády tlačiť peniaze podľa potreby. Počas hospodárskej recesie, centrálne banky môžu tlačiť peniaze navyše, aby stimulovali ekonomiku. Avšak, ak vláda tlačí príliš veľa peňazí, jej mena môže strácať na hodnote. V najhoršom prípade, ak sa dôvera postupne vytratí, jej mena sa môže zrútiť a dokonca sa stať bezcennou. A to je dôvod, prečo je zlato tak atraktívne. Nie je založené na základe vládnych sľubov, ale na skutočnej hodnote, ktorú si viacmenej drží. Zástancovia návratu k zlatému štandardu veria, že bezprecedentné tlačenie peňazí centrálnymi bankami je už nekontrolovateľné a skončí to katastrofou.
Možno, že Číňania len využívajú nízke ceny zlata a preto ho skupujú, alebo plánovači komunistickej strany sa rozhodli, že zosadia americký dolár z trónu a na jeho miesto povýšia jüanu ako predstaviteľa svetovej rezervnej meny.
Podľa niektorých zlatých nadšencov sa jedného dňa prebudíme, a bum! Čína oznámi, že jej jüan je naviazaný na zlato. Globálny kapitál potom pretečie z amerického dolára do čínskych jüanov, a cena zlata sa zvýši. Otázkou je, či Čína dokáže svoju menu naviazať na zlato. Jüan sa v súčasnosti opiera o devízové rezervy v hodnote vyššej ako 3,2 bilióna dolárov. Z toho asi dve tretiny, alebo okolo dvoch biliónov, by mohlo byť v amerických dolároch. Presná suma, ako ste asi predpokladali, sa drží v tajnosti.
Ale predpokladajme, že Čína má v skutočnosti 3000 ton zlatých rezerv, čo je takmer dvojnásobok toho, čo oficiálne tvrdí. Pri dnešnej cene zlata okolo 1290 dolárov za uncu, Čína bude kontrolovať zlato v hodnote za zhruba 136 miliárd dolárov. To je ale stále slabé číslo v porovnaní s devízovými rezervami USA na úrovni 3,2 bilióna dolárov. Takže pre Čínu, aby dokázala prejsť na zlatý štandard, by znamenalo predať obrovské množstvo svojich devízových rezerv a nakúpiť tisíce ton zlata. To by znamenalo, že jej dolárové rezervy klesnú, zatiaľ čo cena zlata by rástla. Hoci čínska vláda už má za sebou veľa omylov, keď sa pokúšala zmanipulovať svoj akciový trh v roku 2015, tentoraz ale musí vedieť, že takýto krok by sa rovnal ekonomickej samovražde.
Koľko zlata by Čína potrebovala, aby svoju menu plne naviazala na zlato? Bloomberg vlani odhadol, že pri prevládajúcich výmenných kurzoch by to bolo asi 525 000 ton zlata. Pre porovnanie je to asi trikrát také množstvo, aké sa podarilo vyťažiť v celej histórii. Samozrejme, ak bude zlato výrazne drahšie, Čína ho bude potrebovať pre svoj cieľ menej. Bloomberg odhaduje, že ak by sa zlato predávalo za 64 000 dolárov za uncu, Čína by ho na plnú podporu jüanu potrebovala asi 10 000 ton. To je len asi 6 percent všetkého zlata, aké sa kedy vyťažilo. Číne sa však cenu zlata na spomínaných 64 000 dolárov za uncu vyšponovať nikdy nepodarí. Preto asi sklameme všetky tie konšpiračné teórie, pri množstve zlata a jeho cene, nie je pravdepodobné, že by sa Čína v dohľadnom čase dokázala vrátiť k zlatému štandardu.
Ten najpravdepodobnejší dôvod, prečo Čína nakupuje zlato, bude oveľa menej vzrušujúci. Tak, ako každý inteligentný investor, jednoducho diverzifikuje svoje portfólio. Ako percentuálny podiel všetkých devízových rezerv, čínske zlaté rezervy zostávajú ich nepatrnou súčasťou, 1,6 percenta. Porovnajme to s 73 percentami v USA, 67 percentami v Nemecku a 65 percentami vo Francúzsku a Taliansku. Vzhľadom k veľkosti čínskej ekonomiky by krajina mala vlastniť viac zlata, tak ako ostatní veľkí hráči v globálnej ekonomike.
Zvýšením svojej zlatej rezervy, a znížením pozície v amerických dolároch, Čína rozkladá riziko a znižuje volatilitu. Rovnako by to robil uvedomelý investor, Čína nakupuje zlato, keď jeho cena klesá. Ale zároveň, ako šikovný obchodník, čínska centrálna banka si drží svoje karty v blízkosti svojho hrudníka. Nemá zmysel vytárať svetu akú mám investičnú stratégiu.
Čo to pre nás znamená? Najskôr asi, správať sa podobne, teda držať nejaké zlato, čo môže slúžiť ako zabezpečenie sa proti menovému riziku inflácie, pričom tento bezpečný prístav má tendenciu udržať si svoju hodnotu v časoch prepadu na akciových trhoch. Bez ohľadu na to, čo práve Čína robí, každý investor by mal mať vo svojom portfóliu nejaké fyzické zlato, aj keď je ho cena asi v dohľadnom čase neporastie na spomínaných 64 000 dolárov za uncu.
Čína sa zároveň zbavuje amerického dolára. Ale nezabúdajme, že drží bilióny dolárov a to sa len rýchlo nezmení. Ani pomalý rast zásob zlata asi zatiaľ americký dolár veľmi bolieť nebude.
