Krajiny majú mať možnosť vykúpiť sa z kvót: 250 tisíc za utečenca

, FT;ČTK Foto: TASR/AP

Krajiny Európskej únie sa zrejme budú môcť "vykúpiť" z povinnosti prijať v prípade krízy žiadateľa o azyl z iného členského štátu. Podľa zdrojov, na ktoré sa odvolávajú britský denník The Financial Times a agentúra ČTK, je to súčasť návrhu na úpravu takzvaného dublinského systému. Ten by v stredu veľmi pravdepodobne mala členským krajinám navrhnúť Európska komisia.

Zvažovaná čiastka predstavuje pre odmietajúcu členskú krajinu v zásade pokutu alebo trest, uvádzajú niektorí činitelia oboznámení s plánom.

Denník The Financial Times v tejto súvislosti píše o 250 tisícoch eur za každého žiadateľa o azyl, ktorého by štát odmietol prijať. Sumu v podobnej výške ako možnosť potvrdili tiež zdroje ČTK avšak s tým, že na stredajšom rokovaní eurokomisárov sa môže návrh ešte zmeniť.

Terajší riešenie, kedy je to vždy štát, v ktorom sa utečenec prvýkrát dostal na územie Únie, sa v migračnej kríze zjavne neosvedčilo. Napríklad Grécko v minulých mesiacoch svoju úlohu zvládalo len s veľkými ťažkosťami. Európska komisia preto pred mesiacom predstavila dva predbežné varianty úpravy systému. V stredu sa, opäť podľa informácií ČTK, prikloní k tej "miernejšej" z nich.

Zdroje oboznámené so zámerom komisie uvádzajú, že každá krajina by mala poznať svoju "kvótu", teda percentuálny podiel z celkového počtu žiadateľov o azyl v Únii, ktorý má byť schopná bez problémov zvládnuť. Číslo bude zrejme závisieť od výkonu ekonomiky a počtu obyvateľov konkrétneho štátu. Vo chvíli, keď počty podaných žiadostí za určité obdobie, napríklad tri mesiace, presiahnu 150 percent tohto podielu, majú byť žiadatelia nad oných 150 percent prerozdelení medzi ostatné krajiny podľa rovnakého percentuálneho kľúča, teda "povinnej kvóty".

Ak komisia v stredu návrh predloží, neznamená to, že nové pravidlá začínajú platiť. O veci budú rokovať ešte členské krajiny a europarlament. Slovensko aj naďalej odmieta kvóty pre migrantov a považuje ich za zbytočné. Podobný postoj majú aj ďalšie krajiny, predovšetkým zo stredu a východu Únie. Diplomati navyše pripomínajú, že teraz platné dublinská pravidlá sa dohadovali niekoľko rokov. Prípadná zmena tak podľa nich neprichádza do úvahy skôr ako v roku 2018 či 2019.

Súvisiace články

Aktuálne správy