V čom je TTIP nebezpečné: Podivuhodná katastrofa menom globalizácia

, Financial Times Foto: TASR/AP

Mali by sme byť proti uzavretiu transatlantickej dohody o voľnom obchode (TTIP), myslí si publicista Financial Times, spôsobilo by to ďalšie narúšanie pracovné trhu v Európe, čo by ďalej oslabovalo demokraciu. Globalizáciou porazení sa už búria.

Globalizácii sa podarilo pekne "napáliť" západné demokracie, ktoré verili, že naštartovanie obchodu bude prínosom pre všetky krajiny sveta. Ale namiesto toho to bude mať za následok ekonomické  dopady, ktorých politickú cenu budú nútené zaplatiť, píše vo svojej analýze publicista Financial Times Wolfgang Münchau.  

Európska elita už má pripravenú odpoveď na tento problém: preto zaostávajú v globálnej hospodárskej súťaži jednotlivé krajiny kontinentu, lebo odmietli štrukturálne reformy spolu s reformami pracovného trhu, ktoré im mali pomôcť vrátiť stratenú konkurencieschopnosť. Münchau tvrdí, že tento recept je nesprávny, je totiž založený na chybnej diagnóze.

Koreňom problému je, že západné demokracie neboli schopné zvládnuť nevyhnutné ekonomické šoky plynúce z globalizácie. Jedným z nich je stagnácia reálnej mzdy počas dvoch desaťročí, druhým je globálna finančná a ekonomická kríza v rokoch 2007-2009 a jej dlhodobý vplyv na rast HDP.

Globalizácia a technologický rozvoj sa postarali o to, že v značnej časti Európy zmizla tradičná robotnícka trieda a postupne nahlodávajú aj pracovné miesta vyžadujúce vyššiu kvalifikáciu, obsadzované nižšou strednou triedou. Odzrkadľuje sa to vo voľbách, keď volič odmieta tradičné elity, ktoré neboli schopné reagovať na problémy.

Reakcia nie je prekvapujúca ani iracionálna. Prečo by mali francúzski voliči podporovať reformy na trhu práce, ak kvôli nim stratia zamestnanie a nemajú ani štipku nádeje, že by sa dokázali umiestniť niekde inde? Dáva si rečnícku otázku vo svojom stĺpčeku Wolfgang Münchau.  

Niektoré reformy zabrali, ale otázkou je, prečo? Nemecko prešlo reformami na prelome milénia. Znížením miezd dokázali upraviť svoju konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami. Dosiahli takmer plnú zamestnanosť, ale to len preto, že ostatné krajiny nenastúpili na túto cestu. Ak by tak urobili, prínosy reformy by sa rozdelili medzi jednotlivé krajiny.

Navyše reforma vďaka rastu nemeckého exportu a investícií prispeli ku kríze v eurozóne po tom, čo mali svoj podiel na nízkych úrokových sadzbách, a uvoľnení množstva hypotekárnych úverov. To len otvorilo dvere chudobnejším členským štátom eurozóny k neovládateľnému spravovaniu svojho dlhu.

Neexistujú dôkazy, že krajiny, ktoré sú v celkom dobrej kondícii, by sa mohli vyhnúť nárastu obľúbenosti populistických hnutí. Dokonca aj USA a Veľká Británia, ktoré majú voľnejšie ekonomiky, ako krajiny kontinentálnej Európy, sa musia vysporiadať s nárastom populizmu. V prvom prípade je to idol bielych mužov so stredoškolským vzdelaním, populistickými sloganmi útočiaci prezidentský kandidát Donald Trump, v druhom prípade ide o vystúpenie z únie, na základe všeľudového hlasovania o nezávislosti koncom júna. Ale aj také Fínsko má čo do činenia s populizmom. V minulosti to bola konkurencieschopná ekonomika, ale časy sa menia, hlavne kvôli tomu, čo sa udialo s Nokiou a kvôli scvrknutiu sa ruského trhu. Aj vo Fínsku sa o slovo hlási silná populistická, antiprisťahovaleká strana.

Reformy zamerané na liberalizáciu hospodárstva väčšinou prinášajú menší prínos, než čo sľubujú jej verní. Ale existuje priama súvislosť medzi nimi a poklesom dôvery v tradičné politické elity.

Münchau si myslí, že globalizácia technicky aj politicky zahltila západné spoločnosti. Na tom sa už nedá nič zmeniť, ale možno by sa dali lepšie riadiť zmeny. Súčasťou toho by malo byť, že si uvedomíme, že dnes nie je najlepší čas na liberalizáciu trhu, pre prijatie dohôd o voľnom obchode.

Na konci minulého týždňa bola demonštrácia proti Transatlantickému obchodnému a investičnému partnerstvu (TTIP) v Nemecku, uzavretie dohody o voľnom obchode USA a EÚ by podľa účastníkov protestu zasahovalo do právnej suverenity štátov. Faktom je, že v roku 2014, 90 percent Nemcov podporovalo TTIP, zatiaľ čo teraz je to 56 percent. Dohovor ich odmieta 33 percent, dva roky dozadu to bolo 25 percent opýtaných.

Tieto údaje nenaznačujú, že EÚ by sa nemala s TTIP ponáhľať. Ak by sa dnes dohoda neuzavrela, vzal by sa tým určitý vietor z plachiet populistických strán. Aj dnes reguluje obchod medzi USA a Európou len zopár colných pravidiel, takže ekonomický prínos TTIP by bol relatívne skromný, ale môže to mať až neprimerane vysokú politickú cenu.

Presvedčení zástancovia voľného obchodu a liberalizácie by si mali uvedomiť, že globalizácia a európska integrácia majú aj svojich porazených. O oboch procesoch si odborníci mysleli, že budú prínosom pre každého, ale nakoniec sa tak nestalo. Teraz sme sa dostali až tam, že globalizácia a členstvo v EÚ, a to najmä členstvo v eurozóne, už ohrozuje nielen niektoré sociálne skupiny, ale celé národy. Je možné, že politici nebudú reagovať na tento jav, ale voliči určite áno, uzatvára svoj názor Münchau.

Súvisiace články

Aktuálne správy