oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto:SITA/AP
Nekonečne dlhý rad hysterických mediálnych správ svorne tvrdí, že Spojené štáty sa nachádzajú v centre dlhovej krízy. Napríklad časopis Time nedávno strašil tým, že Spojené štáty sú insolventné. V skutočnosti sa ale o nejakej insolvencii hovoriť nedá.
Obavy ohľadom vysokého vládneho dlhu sú často namieste. Tento dlh sa musí splácať, a to vyžaduje vyberanie daní, ktoré majú na fungovanie ekonomiky negatívny dopad. Ak sú dlhy príliš vysoké, ich udržateľnosť môže závisieť iba na dlhodobo nízkych sadzbách a ani tie nemusia ekonomike vždy prospievať. V tom najhoršom scenári potom môžu investori stratiť svoju dôveru v schopnosť vlády dlhy splácať a donútia centrálnu banku k tlačeniu peňazí. Takýto vývoj potom môže viesť k vysokej inflácii. Tieto problémy ale USA nemajú. K insolvencii dochádza, ak záväzky prevýšia hodnotu aktív a medzi ne patrí aj schopnosť vyberať dane. V súčasnosti sa výška národného dlhu rovná šesťročným daňovým príjmom. Ak by Spojené štáty venovali napríklad jednu pätinu ročných daňových príjmov na splácanie dlhu, podarilo by sa im to počas 30 rokov.
Mali by sme si tiež uvedomiť, že ak nejaká vláda dlhuje peniaze, neznamená to, že dlhuje aj jej krajina. Ide totiž o dve úplne rozdielne veci. Ako ukazuje nasledujúci graf, v prípade Spojených štátov dlhopisy držané zahraničnými subjektmi síce v pomere k celkovému federálnemu dlhu rastú, ale stále tvoria len asi tretinu dlhu celkového. Zvyšok federálneho dlhu je teda držaný americkými investormi.
Mnoho ľudí sa tiež obáva toho, že dlhy rastú rýchlejšie ako celá ekonomika. To bola pravda počas Veľkej recesie, ale teraz to tak už nie je. Federálny dlh držaný americkou verejnosťou v súčasnosti rastie asi o 3 % ročne, ale ekonomika rastie približne o 3,4 %, oboje v nominálnom vyjadrení. Inak povedané, americké vládne deficity sú teraz bez problémov udržateľné a americká vláda je vo svojej fiškálnej politike zodpovedná.
Počas Veľkej recesie boli rozpočty v deficite, pretože milióny ľudí boli bez práce a vláda sa snažila ekonomiku stimulovať. Oživenie sebou prinieslo vyššie daňové príjmy a výdavky boli naopak obmedzované. Postupné obmedzovanie podielu dlhu je dobre viditeľné z druhého grafu, ktorý ukazuje pomer tempa rastu dlhu a ekonomiky. Keď dosahuje kladné hodnoty, rast dlhov je dlhodobo neudržateľný. Pokiaľ je v záporných hodnotách, miera zadlženia klesá.
Spojené štáty sa teraz dostali do zápornej oblasti prvýkrát od konca deväťdesiatych rokov. Dlhy teda neznamenajú hrozbu, aj keď v budúcnosti to tak byť môže. Táto situácia by mohla nastať napríklad vtedy, ak opäť došlo k prudkému rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť či rýchlejšiemu tempu starnutia populácie. Vláda ale môže na takýto vývoj reagovať. Dôležité je, že v súčasnosti prechádzajú Spojené štáty obdobím mimoriadnej fiškálnej zodpovednosti.
Autorom je ekonóm Noah Smith.
