oPeniazoch.sk, ČTK;BBC Foto YT/BBC
Tvorcom kybernetickej meny Bitcoin je austrálsky podnikateľ Craig Wright. Uviedol to sám Wright v rozhovore pre BBC a poskytol aj dôkazy, ktoré jeho tvrdenia potvrdzujú. Týmto priznaním končí dlhé obdobie špekulácií o tom, kto s originálnym nápadom digitálneho peňažného systému prišiel. Doteraz tvorca vystupoval pod menom Satoši Nakamoto.
Podľa BBC Wright poskytol technické dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. Použil mince, o ktorých sa vie, že ich vlastní len tvorca Bitcoinov. Tvrdenia potvrdili aj hlavný členovia komunity okolo Bitcoinu a vývojový tím. Wright odhalil svoju totožnosť trom mediálnym organizáciám, okrem BBC sú to Economist a GQ.
Zverejnením svojej identity chce Wright ukončiť špekulácie tlače o totožnosti Satošiho Nakamota. Mnoho médií už dlhší čas hľadá tvorca kryptomeny a za možných autorov už médiá označili množstvo rôznych ľudí. V decembri 2015 dva časopisy, Wired a Gizmodo, menovali Wrighta za jedného z kandidátov, keď dostali dokumenty, ktoré mu zrejme boli odcudzené a odhaľovali jeho vzťah k projektu. Čoskoro po tejto udalosti austrálske úrady prehľadali Wrightov dom. Daňový úrad však uviedol, že razia bola spojená s dlhodobým vyšetrovaním platieb daní.
Bitcoin bol vytvorený v roku 2009. Mena je navrhnutá tak, aby ju nikto nemohol akokoľvek ovplyvňovať, teda ani vlády a centrálne banky. Kybernetické mince "razí" sieť počítačov so špecializovaným softvérom. Ten je naprogramovaný tak, aby uvoľňoval nové mince stabilným tempom, ktoré sa ale postupne spomaľuje. Počet mincí v obehu bude konečný, celkom ich má byť vytvorených 21 miliónov. V roku 2033 ich má byť v obehu 99 % a posledné sa majú dostať do obehu okolo roku 2140.
V súčasnosti je Bitcoin platidlom za širokú škálu tovaru a služieb na rôznych miestach. V obehu je aktuálne okolo 15,5 milióna Bitcoinov, hodnota jedného je zhruba 449 dolárov. Predpokladá sa, že jeho tvorca nazhromaždil asi jeden milión Bitcoinov, teda pri súčasnom kurze približne 450 miliónov dolárov.
Bitcoin je najznámejší zo zhruba 200 počítačom vytvorených mien. Kurz Bitcoinu je však vysoko nestabilný a podlieha extrémnym výkyvom. Dôvodom je aj to, že Bitcoin nie je všeobecne uznávanou a prijímanou menou. Pohyby jeho hodnoty ukazujú, že je považovaný skôr za vysoko špekulatívnu investíciu. Kritici meny Bitcoin často upozorňujú na jej zneužitie pre pranie špinavých peňazí. Podľa niektorých Bitcoin ani nie je mena, ale skôr paralelný platobný systém.
Bitcoin, skratka BTC, je virtuálna internetová mena. Jej hlavným znakom je to, že nemá žiadnu centrálnu autoritu, ktorá by riadila napríklad množstvo peňazí v obehu. Bitcoin je navrhnutý tak, aby nikto, ani autor alebo iní jednotlivci, skupiny či vlády, nemohol menu ovplyvňovať, ničiť, sfalšovať, zhabať účty, kontrolovať peňažné toky alebo spôsobovať infláciu. Cena a samotná existencia Bitcoinu sa odvíja od dôvery a ochoty vlastníkov meny s ňou obchodovať, hodnotu teda určuje len ponuka a dopyt.
Bitcoin vznikajú tak, že počítače svojím výpočtovým výkonom riešia komplikované matematické algoritmy a za úspešné vyriešenie dostane majiteľ počítača odmenu v podobe určitého množstva Bitcoinov. Tomuto procesu sa hovorí ťažba a ľuďom, ktorí získavajú Bitcoiny, ťažiari či mineri. Po vyťažení je konkrétna suma prevedená na konkrétnu adresu majiteľa Bitcoinov v podobe číselného kódu. Každá "minca" je unikátna a nezameniteľná. Ťažiť môže buď jednotlivec, čo je dosť nákladné, alebo skupina ťažiarov. Softvér pre ťažbu je naprogramovaný tak, aby uvoľňoval nové mince stabilným tempom, ktoré sa ale postupne spomaľuje. Počet mincí v obehu bude konečný, celkom ich má byť vytvorených 21 miliónov. V roku 2033 ich má byť v obehu 99 percent a posledné sa majú dostať do obehu okolo roku 2140.
Ťažba je nákladná a venujú sa jej hlavne ľudia, ktorí sa do tohto druhu biznisu dostali skôr a neustále optimalizujú a aktualizujú svoj hardware pre ťažbu, čo stojí nemalé peniaze. Ďalším veľkým nákladom pre ťažiarov je spotrebovaná energia, a pre bežného užívateľa sa tak ťažba neoplatí. Bitcoin ale môže získať aj obyčajný človek. Bitcoiny sa na svet dostávajú vďaka decentralizovanej (P2P, peer-to peer) počítačovej sieti, kde sa dá s Bitcoinmi obchodovať, nakupovať či predávať. Pri nákupe záujemca o Bitcoin pošle druhej strane peniaze a ona späť pošle na bitcoinovú adresu zodpovedajúci počet Bitcoinov a naopak. Bitcoiny si môže človek kúpiť alebo predať buď od druhej osoby, alebo na bitcoinových burzách či zmenárňach.
Hodnota Bitcoinu bola v počiatku prakticky nulová. Vo februári 2010 Bitcoin prvýkrát dosiahol na jednu z najvýznamnejších bitcoinových búrz MtGox.com paritu s dolárom.
Kvôli anonymite sú Bitcoin občas spájané s čiernym obchodom, s predajom drog a zbraní a tiež s praním špinavých peňazí. Rad platforiem pre zámenu Bitcoinov sa stal terčom hackerských útokov a niektoré z nich museli ukončiť svoju činnosť. Obeťou týchto útokov sa tak stala aj niekdajšia popredná svetová burza pre kybernetickú menu Bitcoin Mt. GOX.
Niektoré centrálne banky vydali varovanie pred využívaním Bitcoinov a odmietajú s nimi obchodovať. Napríklad japonská vláda ale plánuje navrhnúť právne zmeny, vďaka ktorým by sa Bitcoin a ďalšie kryptomeny stali oficiálnymi menami. Japonsko teraz považuje Bitcoin za komoditu.
Na Bitcoinoch je ale založený celý rad legálnych investičných fondov a obchoduje sa s ním na špecializovaných burzách. Po svete, vrátane Slovenska, funguje aj niekoľko desiatok bitcoinmatov.
