oPeniazoch.sk, ČTK Foto: thinkstock
Spotrebiteľské ceny v eurozóne sa v apríli medziročne znížili o 0,2 percenta. V prvom rýchlom odhade to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Potom, čo bola v marci inflácia presne na nule, sa tak v apríli krajiny platiace eurom vrátili do deflácie. Tempo rastu HDP eurozóny sa podľa štatistikov v prvom štvrťroku zdvojnásobilo.
Podobnú situáciu zaznamenali tento rok štatistici už vo februári. Aj vtedy ceny klesli o 0,2 percenta.
Vplyv na prepad cien mali ceny energií, ktoré podľa Eurostatu v apríli v medziročnom porovnaní poklesli o 8,6 percenta. Najväčší nárast naopak zaznamenali ceny služieb, ktoré ale v apríli vzrástli o jedno percento, čo je menej ako marcových 1,4 percenta. Stabilný nárast o 0,8 percenta zaznamenali ceny jedla, alkoholu a tabakových výrobkov.
Eurozóna tak teraz spadla do deflácie už druhýkrát od vlaňajšieho septembra. Európska centrálna banka (ECB) sa v marci rozhodla podporiť rast cien aj ekonomiky v eurozóne znížením všetkých úrokových sadzieb, posilnením programu nákupov dlhopisov a novou ponukou lacných úverov súkromnému finančnému sektoru. Tento mesiac svoju politiku nezmenila, šéf banky Mario Draghi ale už pred viac ako týždňom návrat k deflácii predpokladal s tým, že oživenie čaká až v druhej polovici tohto roka.
Hrubý domáci produkt eurozóny sa v prvom štvrťroku zvýšil o 0,6 percenta oproti predchádzajúcim trom mesiacom. Tempo rastu sa tak zdvojnásobilo z 0,3 percenta v závere minulého roka, vyplýva z odhadu Eurostatu. V celej Európskej únii hospodársky rast zrýchlil na 0,5 percenta z 0,4 percenta v minulom štvrtom štvrťroku.
Aktuálne údaje tiež ukázali, že ekonomika eurozóny už zmazala všetky straty, ktoré jej priniesla hospodárska recesia spojená so svetovou finančnou krízou. HDP eurozóny je teraz podľa Eurostatu o 0,4 percenta vyššia ako v prvom štvrťroku 2008, teda v čase tesne pred príchodom tejto recesie, napísala agentúra AP.
Medzikvartálny rast ekonomiky eurozóny v prvom kvartáli prekonal očakávania analytikov, ktorí ho podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali iba na 0,4 percenta. V medziročnom porovnaní sa HDP zvýšil o 1,6 percenta, teda rovnakým tempom ako v závere minulého roka. Analytici pritom predpokladali spomalenie na 1,4 percenta.
Údaje signalizujú, že hospodárske oživenie v eurozóne konečne začína naberať na sile po tom, čo v uplynulých rokoch zaostávalo za vývojom v ostatných veľkých ekonomikách, vrátane Spojených štátov. Zrýchlenie rastu ekonomiky eurozóny v prvom štvrťroku nezabránili ani rozsiahle výkyvy na finančných trhoch v úvode tohto roka, za ktorými stáli predovšetkým obavy ohľadom hospodárskych vyhliadok Číny a prudký pokles cien ropy.
Eurostat tiež oznámil, že miera nezamestnanosti v eurozóne v marci klesla na 10,2 percenta z februárových 10,4 percenta. Dostala sa tak na najnižšiu úroveň od augusta 2011.
Medzinárodný menový fond (MMF) v apríli predpovedal, že hospodársky rast v eurozóne v celom tomto roku mierne zvoľní na 1,5 percenta z vlaňajších 1,6 percenta. Zhoršil tak svoju predchádzajúcu prognózu, podľa ktorej mal rast zrýchliť na 1,7 percenta. S týmto tempom rastu zatiaľ počíta tiež posledný výhľad Európskej komisie, ktorá v utorok predstaví aktualizovanú prognózu.
To čo sa dostáva do popredia je neschopnosť Európy presvedčivo sa vysporiadať s tým, čo sa začalo ako dlhová kríza v Grécku a prerástlo to obludných rozmerov. Dnes to ohrozuje stabilitu jednotnej menovej únie a vytvára pre kontinent pretrvávajúci protivietor globálneho ekonomického rastu.
Obzrime sa do histórie, stačí rok 2008. Vteda mala eurozóna 19 krajín. Dnes môžeme vidieť v grafe niečo podobné. Počas prvých troch mesiacov roku 2016, HDP menového bloku dosiahlo 2,48 bilióna eur, čo je viac ako predchádzajúce maximum 2,47 bilióna eur, dosiahnutý počas prvých troch mesiacov v spomínanom roku 2008.
MMF očakáva, že eurozóna porastie asi o 1,5 % v roku 2016, oproti 1,6 % z roku 2015. Nie je to žiaden senzačný rast, ale určite sa to dá považovať za povzbudzujúce, najmä s ohľadom, že Európa vrátane častí kontinentu mimo menového bloku predstavuje asi 17 % svetového HDP.
