oPeniazoch.sk, cashessentials.org Foto: thinkstock;SITA/AP
Ak sa s otázkou o budúcnosti peňazí obrátite na zástupcov technologických, či telekomunikačných spoločností, alebo aj niektorých mimovládnych organizácií, ich odpoveď bude s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaká. Peniaze budúcnosti budú založené na technológiách. Čiastočne budú mať pravdu, ale nie z dôvodov, ktoré by ste predpokladali.
Kým mobilné platobné systémy, ako napríklad M-Pesa v Keni, či Snapscam v Juhoafrickej republike, vykazujú pekné čísla rastu, v skutočnosti za podporou hospodárskeho rastu Afriky treba vidieť hotovosť. Tak, ako v Afrike rastie HDP, v bankovom systéme rastie dopyt po fyzických bankovkách.
Ľahko by sa to dalo prehliadnuť, ale hotovosť je v podstate sama o sebe technológiou. Bankovky sú neustále zdokonaľované, či už pomocou vodoznakov, kovových nití, meniacich sa farieb, alebo hologramov. Tieto vylepšenia, a všetky im podobné, majú za úlohu zmeniť vlastnosti hotovosti, aby bola odolnejšia a bezpečnejšia. Aby sa peniaze stali ešte účinnejším platobným prostriedkom.
Digitálne platobné systémy majú svoje nevýhody v podobe rastúcich bezpečnostných rizík. Hacking, scamming, krádeže dát a všetky tie digitálne útoky, môžu mať omnoho vážnejší dopad, ako len vybielenie účtu. Stačí spomenúť krádež identity a odhalenie citlivých informácií.
Ak sa pozrieme na rozvíjajúce sa trhy, podpora hospodárskeho rastu spočíva vo využívaní hotovosti. Nikto nespochybňuje prínos platobných systémov ako je M-Pesa, založených na prevode peňazí prostredníctvom mobilného telefónu. Podobné služby mali pozitívny vplyv na vývoj platobných systémov v Afrike a dostali ju do hľadáčika investorov z oblasti finančných technológií.
Viac ako polovica dospelých v Keni má účet na M-PESA, a používa sa pre milióny transakcií rok čo rok. Jeho vzostup v poslednom desaťročí sa zhodoval s rýchlym rozvojom tradičných i mobilných bankových služieb v subsaharskej Afrike. Podľa Svetovej banky malo v roku 2014 34 % subsaharských Afričanov nad 15 rokov bankový účet, čo predstavuje nárast o desať percent oproti roku 2011. Až 12 % dospelej populácie v subsaharskej Afrike malo v roku 2014 účet v mobilnom bankovníctve, pre porovnanie v ostatnom svete to boli len dve percentá dospelej populácie. Analytici predpovedajú, že mobilné peňažné transakcie v subsaharskej Afrike dosiahli objem 656 miliónov dolárov v 2014, v najbližších štyroch rokoch by sa mohli viac ako zdvojnásobiť, na 1,3 miliardy dolárov.
Digitálne platobné systémy asi nemajú tendenciu vymiznúť, skôr naopak. Ale na druhej strane treba povedať aj to, že tieto inovácie prispievajú k efektivite a rozšírenému používaniu hotovosti. M-Pesa je v podstate hotovostný prevodný systém, ktorý umožňuje užívateľom posielať peniaze po celej krajine prostredníctvom siete 60 000 agentov.
Keď už hovoríme o raste HDP, rastúce príjmy, masívna urbanizácia a nárast strednej triedy, podporujú dopyt po bankovkách po celej Afrike. Stále viac spotrebiteľov sa dostáva do lepšej spoločenskej pozície, čo sa premieta do väčšej potreby hotovosti. Štúdia pod názvom "Budúcnosť hotovosti v Afrike" z roku 2014 ukazuje, o aký objem bankoviek ide. Oproti predchádzajúcej dekáde sa ich objem ročne zvýšil v Etiópii o 13 %, v Keni o 9 %, v Maroku o 7 % a v Južnej Afrike o 8 %. V Keni, od roku 2000 do roku 2012, čo zahŕňa aj obdobie, kedy bola nasadená M-Pesa v roku 2007, narástol počet šilingových bankoviek v obehu z viac ako 150 miliónov na viac ako 417 miliónov. Podľa odhadov bude v Keni už v blízkoej budúcnosti v obehu jedna miliarda bankoviek. Malo by sa tak stať do konca tohto desaťročia. V rovnako období Nigéria pravdepodobne prekročí hranicu šiestich miliárd bankoviek v obehu a v Etiópii to budú tri miliardy, v Maroku a Južnej Afrike viac ako dve miliardy. To je veľmi veľa peňazí, a stále viac sa bude ocitať v rukách rastúcej strednej triedy vytvorenej fungujúcou národnou ekonomikou.
Využívanie hotovosti vo väčšej miere nie je príznakom rastúceho HDP, je jeho príčinou. Hotovosť prispieva k rastu v Afrike z troch dôvodov.
Hotovosť je univerzálna
Môže ju použiť ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie či finančnú situáciu. Funguje všade, po celý čas a so všetkými typmi ekonomických subjektov. Nevyžaduje si technologickú infraštruktúru. Môže byť použitá pre celý rad operácií, pokiaľ ide o hodnotu, v rôznych predajných kanáloch a medzi rôznymi transakčnými stranami. Podľa Svetovej banky, 56 % celosvetových remitencí sa spolieha na hotovosť, buď na jednom alebo oboch koncoch transakcie.
Hotovosť je prvým krokom k finančnému začleneniu
Mnoho Afričanov nemá prístup k technológii mobilných telefónov, žijú v extrémnej chudobe, alebo im chýba základná gramotnosť. Nedostatok peňazí je najčastejšia bariéra pre vytvorenie bankového účtu, nasleduje vzdialenosť od finančnej infraštruktúry a nedostatok riadnej dokumentácie alebo identifikácie. Hotovosť dáva spotrebiteľom lepšiu kontrolu nad svojím rozpočtom, pretože vidia, koľko peňazí skutočne majú. To podporuje zdravé ekonomické správanie sa.
Hotovosť spája ľudí
Posledný argument je azda najpresvedčivejší. V roku 2002 skupina ekonómov OECD napísala, že šírenie nových spôsobov platieb by mohlo vážnejšie poškodiť sociálnu dynamiku, pretože by došlo k "ďalšiemu štiepeniu a izolácii niektorých komunít a regiónov." Jednu z nových juhoafrických bankoviek zdobí portrét Nelsona Mandelu, ako silný symbol a príklad sociálnej súdržnosti, ktorú má hotovosť reprezentovať.
Afrika zostáva z pohľadu hotovosti krajinou inovácií, nech už vyzdvihneme sieť bezhotovostných bankomatov v Južnej Afrike, alebo systém mobilného bankovníctva M-Pesa v Keni. Vznikajúce nové systémy na kontinente iba urýchľujú ďalšiu potrebu nových príležitosti, ale zároveň budú poskytovať nové spôsoby pre distribúciu a prevod hotovosti.
