Aj záporné sadzby môžu mať pozitívny efekt: Čo priniesli ľuďom v krajinách, kde ich banky zaviedli

, WSJ Foto: TASR/AP

Centrálni bankári v rôznych častiach sveta sa rozhodli pre nezvyčajný pokus. Skúšajú zistiť, čo s ekonomikou urobia záporné úrokové sadzby. Dnes už len stačí odsledovať, čo tento experiment urobí trhmi a ekonomikami, ale aj samotnými bankami, firmami a spotrebiteľmi.

To, čo bolo donedávna nemysliteľné, je zrazu skutočnosť. Navyše ekonomík, ktoré sadzby pod nulou zavádzajú, neustále pribúda. Nútia tak bežných ľudí držať hotovosť a vyhýbať sa banke oblúkom. Ako prvé zaviedlo záporné sadzby Dánsko, a to už v roku 2012. V roku 2014 sa pridala Európska centrálna banka nasledovaná Švédskom a Švajčiarskom. V Ázii sa k tomuto kroku tento rok v januári odhodlala japonská centrálna banka. Prvá rozvíjajúca sa ekonomika, ktorá sa rozhodla niečo podobné vyskúšať, boli naši južní susedia, v marci negatívne sadzby zaviedlo aj Maďarsko.

S tým, ako sa k záporným sadzbám uchyľuje čoraz viac centrálnych bánk, spolu s tým, ako sadzby čoraz výraznejšie klesajú, dostáva sa do popredia otázka: ako sa to všetko prejaví v jednotlivých krajinách a čo záporné sadzby znamenajú pre trhy a samotné centrálne banky?

Dánsko
Vlastníci domov po celom svete závidia niektorým ľuďom v Dánsku, ktorí si vzali hypotéku. Tí totiž vďaka negatívnym sadzbám vlastne dostávajú peniaze od bánk, od ktorých si pôvodne požičali. Znie to ako dobrý vtip, ale smejú sa hlavne Dáni.

Švajčiarsko
Niekoľko bánk reaguje na záporné sadzby tým, že ich prenáša vo forme poplatkov na svojich klientov. Alternative Bank Schweiz AG sa tomuto trendu vzpiera a kvôli udržaniu klientely a jej vkladov zákazníkom naďalej kladne zúročuje ich peniaze. Počet klientov tejto banky samozrejme rastie.

Nemecko
Životné poisťovne s dlhodobými záväzkami už pociťujú negatívne vplyvy záporných sadzieb. Niektoré skupiny potrebujú na udržanie svojho podnikania dosiahnuť 5 % ročný výnos, čo vedie typicky nízkorizikové odvetvia k investíciám do stále rizikovejších nástrojov.

Japonsko
Oznámenie o záporných úrokových sadzbách viedlo k obrovskému nárastu ceny 40-ročného štátneho dlhopisu na úrovne, ktoré sú bežné len v rozvíjajúcich sa krajinách, ako je napríklad Venezuela. Aj pri  dlhopisoch, ako sú tie japonské, teraz investori podstupujú nové riziko – duráciu. Problémy sa v Japonsku kvôli novo nastaveným sadzbám vyskytujú aj na peňažnom trhu. Obchodný systém využívaný domácimi bankami nebol mesiac po znížení sadzieb centrálnou bankou plne prispôsobený novým podmienkam.

USA
Centrálne bankári zatiaľ iba zvažujú, či by záporné sadzby v americkom prostredí boli vôbec vhodné a potrebné. Americká ekonomika sa skôr pripravuje na zdvíhanie sadzieb, nie ich znižovanie, ale Fed sa aj tak snaží zistiť, ako by mohli záporné úroky fungovať v prípade ďalšieho utlmenia ekonomiky.

Menová politika
Otázkou je, čo príde po záporných sadzbách. James Mackintosh z Wall Street Journalu si myslí, že keď na povrch vyplávajú "zvrátené" účinky záporných sadzieb, čo prakticky znamená zdanenie bankových služieb, prenesenie negatívnych sadzieb na klientov bánk, zlé investície, či hromadenie hotovosti, centrálne banky budú musieť prísť s takzvanými vrtuľníkovými peniazmi. V podobnom duchu sa nedávno vyjadril aj bývalý šéf Fedu Ben Bernanke. Tento spôsob pomoci ekonomike je však podľa niektorých ekonómov a bankárov vo svojich dôsledkoch možno ešte horším riešením.

Súvisiace články

Aktuálne správy