oPeniazoch.sk, kurzy.cz Foto: SITA/AP
Trh s diamantmi trápia problémy na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca. Nie sú to len problémy z geopolitickej, technologickej a finančnej oblasti, ale aj etické. Neetické správanie sa niektorých hráčov vystavuje celé odvetvie veľkému riziku odklonu koncových spotrebiteľov.
Nenakupujem diamanty alebo z nich vytvorené produkty, ktoré boli ukradnuté alebo sa ich ťažba, spracovanie či obchodovanie podieľala akýmkoľvek spôsobom na porušovanie ľudských práv?
Kto mi bude túto informáciu garantovať?
Akú dostanem záruku?
Otázky, ktoré zaujímajú spotrebiteľov čoraz častejšie.
Problematiku "krvavých diamantov" rieši tzv. Kimberleyský proces. Inštitúcia založená v roku 2000, ktorá združuje zástupcov diamantového priemyslu, vlád a občianskych iniciatív z 81 krajín sveta a ktorej členovia pokrývajú 99,8 % produkcie surových diamantov. Cieľom bolo zamedziť násilie kvôli diamantom po krvavých skúsenostiach v Angole, Sierra Leone a v Demokratickej republike Kongo. V roku 2002 bol vytvorený dokument tzv. Kimberley Process Certification Scheme (KPCS) s požiadavkami na kontrolu ťažby a obchod s neopracovanými kameňmi. V roku 2003 participujúce krajiny začali tieto pravidlá implementovať.
Predajca by mal ručiť za všetky kamene, ktoré drží v portfóliu. Ak surovina prešla cez Diamond office, tá poskytuje pod vládnym dohľadom Kimberleyský certifikát, a teda nejde o konfliktné kamene, čo sa uvádza aa vo faktúre, čo je bežne vyžadovaná prax. Zaujímavosťou je, že v tradičnom prostredí sa obchod podobá malému rituálu a je potvrdený stiskom ruky a slovami "mazal", čo znamená veľa šťastia a vyjadruje rodinnú atmosféru dôvery a čestnosti.
Medzi "špinavé diamanty" radíme napríklad tie z Marange, čo je konfliktné územie s baňami v Zimbabwe, kde došlo k veľkým násilnostiam na baníkoch. Na rozvíjajúcich trhoch, kde neexistujú ani etické ani legislatívne prekážky brániace ich nákupu, ako je napríklad indický trh, možno túto surovinu kúpiť až s 25 % zľavou. Z pohľadu nákupcov v USA, kde diamanty z Marange legálne nie sú, sú obrazne povedané "jedom" celého sektora. Nielen pre svoj neetický pôvod, ale aj kvôli tomu, že likvidujú konkurencieschopnosť poctivých hráčov. Ak sa tieto kamene vybrúsia a zaradia medzi diamanty z legitímnych zdrojov, na svete je veľký etický problém. Následky na seba nenechajú dlho čakať. Hneď ako spotrebitelia zistia, že "špinavé" kamene sú v dodávateľskom reťazci akýmkoľvek spôsobom "očistené", padne vlna kritiky na celé odvetvie.
Podľa Martina Rapaporta zákazníci vyspelých krajín môžu bojkotovať nákup šperkov, ktoré budú v spojení s ohrozovaním ľudských práv, to by sa ale následne prejavilo na poklese všetkých predajcov. Trendom je preto všeobecne záujem o etické problémy a bojkot neetických produktov. Zákazníci žiadajú dôkazy o neškodnosti v celom dodávateľskom reťazci. Mení sa prístup zákazníkov a sociálne siete tento trend ešte viac akcelerujú a skôr krátkodobú módu menia na dlhodobú filozofiu. Tieto zmeny v zákazníckych preferenciách a správaní sa nemôže ignorovať ani konzervatívny diamantový priemysel. V týchto súvislostiach už to nie je len otázka etiky, ale ide o biznis ako taký. Je to svojím spôsobom otázka ekonomického prežitia.
