OECD zmerala pohodu na pracovisku: Slovensko je na tom dosť mizerne

, vox Foto: thinkstock;SITA/AP

Pohoda na pracovisku, každý si pod tým predstaví niečo iné, ale práve kvalita pracovných miest hrá významnú úlohu v aktívnej podpore účasti na pracovnom trhu. Má vplyv aj na tak dôležité oblasti hospodárstva ako je produktivita a ekonomická výkonnosť. Je to ale zároveň niečo, čo sa nedá vyjadriť v tvrdých dátach. Napriek tomu sa OECD rozhodla, že bude kvalitu pracovných miest merať na základe troch premenných – zárobku, istoty na trhu práce a úrovne pracovného prostredia.

Dáta ukazujú veľkú heterogénnosť v kvalite pracovných miest v jednotlivých krajinách OECD a tiež naprieč sociálno-ekonomickými skupinami. Okrem toho je vzťah medzi množstvom a kvalitou pracovných miest v krátkom časovom horizonte zložitejší, najmä v dôsledku globálnej krízy.

Typickým zamestnanec v krajine OECD trávi v práci 32 až 40 hodín týždenne a stále väčšiu časť svojho dospelého života. Kvalita práce má významný vplyv na celkovú kvalitu života jednotlivca a jeho blaho. Zároveň môže byť dôležitým faktorom pre podporu väčšieho zapojenia agregátnej pracovnej sily, produktivity a hospodárskeho výkonu. OECD vyvinula nový spôsob, ako komplexne merať a hodnotiť kvalitu pracovných miest. Založená je na troch objektívnych a merateľných rozmeroch.

Kvalita príjmu
Zachytáva do akej miery zárobok prispieva k pohode zamestnanca, z hľadiska priemerného zárobku a jeho distribúcie naprieč pracovným trhom.
Priemerný zárobok zostáva kľúčovým meradlom pre posúdenie toho, či práca zabezpečuje dobré životné podmienky, zatiaľ čo spôsob, akým je priemerný zárobok distribuovaný naprieč pracovným trhom hovorí o blahu a ekonomickej výkonnosti.
 


Bezpečnosť na trhu práce
Zachytáva tie aspekty ekonomickej istoty, ktoré sa vzťahujú k rizikám vedúcim ku strate zamestnania a vyčísluje hospodárske náklady na pracovníkov. Je definovaná rizikami nezamestnanosti a podpory príjmov dosiahnutých v prípade nezamestnanosti.

Kvalita pracovného prostredia
Zachytáva, aký môže mať kvalita pracovných miest dopad na zdravie pracovníkov a na ich celkovú pohodu. Sú to údaje o tom, nakoľko sa vysoké nároky na pracovníkov, ako je napríklad práca v časovej tiesni alebo v nezdravých podmienkach, môžu odzrkadliť v kombinácii s nedostupnoťou potrebných prostriedkov na aktivitách ako je napríklad ďalšie vzdelávanie pracovníkov.

 

Výsledky metriky OECD ukazujú predovšetkým na medzery v priemernom zárobku, pričom Holandsko, Luxembursko a Švajčiarsko sú na vrchole rebríčka, zatiaľ čo Mexiko, Turecko a Čile na dne. Avšak, spôsob, akým je zisk distribuovaný na pracovnom trhu je tiež smerodajný. Napríklad USA majú zhruba na rovnakej úrovni kvalitu príjmov ako Írsko, a to aj napriek vyšším priemerným zárobkom. Je to z dôvodu výrazne vyššej nerovnosti.

Rozdiely v oblasti bezpečnosti na trhu práce sú riadené predovšetkým rizikom prepadu do množiny nezamestnaných. Grécko a Španielsko sú v tomto jednoznačný líder, ale efektívne kompenzačné systémy dokážu byť kľúčové v tom, aby sa tento negatívny vplyv neprenášal na príjem. Napokon, rozdiely v kvalite pracovného prostredia sú založené na schopnosti, ako dokážu jednotlivé krajiny pristúpiť k riešeniu náročných úloh hoci na to nemajú dostatočné zdroje.

Ak by sme dali dokopy všetky tri oblasti, najvyššiu kvalitu pracovných miest majú, asi to nebude prekvapujúce, škandinávske krajiny, spolu s Austráliou, Rakúskom, Nemeckom, Luxemburskom a Švajčiarskom. Na druhej strane rebríčka, s nízkou kvalitou pracovných miest, nájdeme krajiny z východu a Stredomoria.

Výsledky tiež ukazujú značné rozdiely v kvalite pracovných miest v rámci sociálno-ekonomických skupín. Najhoršie sú na tom mladí, a pracovníci s nízkou kvalifikáciou. Nielen, že sa nedokážu umiestniť na trhu práce, ale majú aj najhoršie výsledky vzhľadom na kvalitu pracovných miest. Vysoko kvalifikovaní pracovníci vedú vo všetkých smeroch. Zručnosti sa odzrkadľujú nielen v podobe vyššej zamestnanosti, ale aj lepších pracovných miest. Medzi mužmi a ženami je obraz zmiešaný: ženy sú na tom horšie, pokiaľ ide o príjem, ale istotu na trhu práce majú podobnú ako muži. Muži sa ale častejšie sťažujú na stres zo zamestnania.

Globálna kríza očividne nezlepšila kvalitu pracovných miest. Jedine Nemecko zaznamenalo zlepšenie vo všetkých aspektoch kvality práce, napriek hlbokému, hoci krátkodobého poklesu v rokoch 2008-09. Druhý extrém je Grécko, ktoré zažilo prudký nárast nezamestnanosti a pokles príjmov, rovnako aj bezpečnosti na trhu práce, pritom stres zo zamestnania sa vtejto krajine nezmenil. Vo Veľkej Británii, kde sa zamestnanosť po počiatočnom poklese v prvých rokoch krízy vrátila späť takmer na predkrízovú úroveň, príjmy za dané obdobie poklesli. Neistota na trhu práce stúpla len nepatrne. V Portugalsku, kde príjmy stagnujú, bezpečnosť na trhu práce výrazne klesla kvôli vzostupu nezamestnanosti, pričom kvalita pracovného prostredia sa zlepšila u tých, ktorí o prácu neprišli. Naopak vo Švédsku príjmy stúpli, ale istota na trhu práce sa znížila a kvalita pracovného prostredia sa zhoršila, aj keď zostáva na relatívne vysokej úrovni.

Komplexný pohľad na pracovný trh aj cez tieto čísla ukazuje, že politiky zamerané na zvyšovanie kvality pracovných miest, nemusia nutne znamenať vytváranie nových pracovných miest. Naopak, existuje potenciálna synergia: krajiny, ktoré majú relatívne slabú kvalitu pracovných miest, majú aj relatívne vysokú mieru nezamestnanosti a naopak. Vzťah medzi množstvom a kvalitou je zložitejší v krátkom časovom horizonte, a to najmä teraz v dôsledku globálnej krízy. Zatiaľ čo mnohým krajinám sa podarilo udržať alebo dokonca zvýšiť počet pracovných miest a ich kvalitu, v iných, masívnejšie zasiahnutých krízou, prišli o prácu predovšetkým zamestnanci s nižšou kvalifikáciou a teda nižšou mzdou. V týchto krajinách sa kvalita pracovných miest aj zhoršovala, ale ostatné dva aspekty zostali stabilné, alebo dokonca s lepšími výsledkami. Tým pádom tí, ktorí sa na pracovnom trhu udržali, môžu hovoriť o vysokej kvalite pracovného miesta.

 

Autormi sú Stefano Scarpetta, Sandrine Cazes a  Andrea Garner.

Súvisiace články

Aktuálne správy