Húfne nakupujú trezory: Nemcom sa nepáči politika ECB

, Der Spiegel Foto: SITA/AP

Politici, podnikatelia aj manažéri v Nemecku sú stále viac frustrovaní z monetárnej politiky Európskej centrálnej banky. Konfrontácia môže dokonca ohrozovať samotnú eurozónu. Nemcov jednoducho nerozčúli nič na toľko, ako keď ich úspory miznú kvôli nekonvenčnej politike ECB.

Nebolo to dávno, čo si ešte šéf ECB a nemecká kancelárka dobre rozumeli. Mario Draghi hovoril o "dobrých pracovných vzťahoch", Angela Merkelová zase používala výraz "všeobecné porozumenie". Dnes sa ale situácia líši. Merkelová po stretnutí s Draghim tvrdí, že jeho politika lacných peňazí poškodzuje podnikateľský model nemeckých sporiteľní a dôchodkových poisťovní. Draghi oponuje s tým, že tieto sektory si jednoducho musia zvyknúť podobne, ako to urobili finančné inštitúcie v USA.

Spory medzi Nemeckom a ECB sa dostali na novú úroveň. V časoch nemeckej marky koloval vtip o tom, že "Nemci možno neveria v Boha, ale veria v svoju centrálnu banku Bundesbank". Dnes sa vo vzťahu Nemcov k ECB dá skôr hovoriť o paralelných vesmíroch. Draghi pritom nechápe, prečo čelí takému odporu v krajine, ktorá z eura ťaží oveľa viac ako iné európske ekonomiky. Nemci ho ale vinia  z mizivého úročenie ich úspor a ich frustrácia každým dňom rastie. Draghi znížil kľúčovú sadzbu ECB k nule a teraz musia komerčné banky dokonca platiť za to, že si uložia svoje prostriedky v ECB. ECB tiež nakúpila dlhopisy v hodnote dvoch biliónov eur a dnes je jedným z najväčších veriteľov všetkých čias. Nedávno Draghi dokonca hovoril o tom, že tzv. peniaze z vrtuľníka sú zaujímavou myšlienkou.

Práve zmienka o peniazoch z vrtuľníka posunula nemeckú kritiku Draghiho na inú úroveň. Aj ekonómovia, ktorí zvyčajne ECB podporujú, v súčasnosti vinia šéfa ECB z toho, že "neustále ťahá ďalšieho a ďalšieho králika z klobúka". Takto sa vyjadril ekonomický poradca Merkelovej Peter Bofinger a zástupcovia bánk a poisťovní otvorene hovorí o porušovaní zákonných noriem. Stratégovia pracujúci pre vládnu koalíciu navyše tvrdia, že politika ECB nahráva pravicovým populistom z AFD.

Merkelová s politikou nulových sadzieb spokojná nie je, ale stráni sa toho, aby po ECB verejne požadovala niečo, čo nie je schopná presadiť. Verejnej kritiky ECB sa stráni aj vicekancelár Sigmar Gabriel. Ten však hovorí o tom, že pasivita európskych vlád v ekonomickej oblasti vedie k tomu, že sa tejto vlády chopila ECB. Nulové sadzby podľa jeho názoru "ohrozujú tých, ktorí sa na dôchodok snaží trochu nasporiť a ekonomike pritom nepomáhajú." Najväčšiu hrozbu ale pre Draghiho predstavuje nemecké ministerstvo financií. Jeho šéf Wolfgang Schäuble pred niekoľkými týždňami varoval, že ultrauvolnená monetárna politika by "mohla skončiť pohromou". Ministri financií pritom väčšinou rešpektujú nezávislosť ECB a zdržujú sa akýchkoľvek poznámok na jej adresu.

Angela Merkelová a a jej ekonomický poradca Peter Bofinger
Schäuble pevne verí, že kurz, ktorý nastavil Draghi, je zhubný. Obáva sa najmä nových bublín na finančných trhoch. Negatívne sadzby potom tiež znižujú marže komerčných bánk a mandátom ECB je aj udržiavanie stability finančného sektora. Lacné peniaze vraj vytvárajú pochybné impulzy pre vlády jednotlivých európskych krajín. Draghi a jeho ľudia podľa ministra prekročili hranicu svojho mandátu a teda je namieste ich kritizovať.

Agresívne na ECB nedávno zaútočil Nikolaus von Bomhard, ktorý stojí na čele zaisťovne Munich Re. Podľa neho sa politika ECB prejavuje hlavne v raste cien akcií a nehnuteľností a tým prospieva najmä bohatým ľuďom. Jej cieľom tak vraj je redistribúcia bohatstva smerom k najvyšším triedam v spoločnosti. "Ľudia v Nemecku nie sú hlúpi," tvrdí Bomhard s tým, že už nie je možné len tak sedieť a mlčať. Povedal tiež, že jeho firma hromadí v trezoroch zlato a hotovosť. Správa sa tak rovnako ako samotní Nemci, podľa bankovej asociácie rastie dopyt po trezoroch, pretože ľudia sa obávajú, že banky budú musieť už čoskoro platiť za to, že so v nej uložia svoje úspory.

Banky zatiaľ nie sú schopné uplatniť u svojich klientov negatívne sadzby, podobne, ako to u nich robí ECB. Na pokrytie vzniknutých strát tak zvýšili poplatky, čím ale tiež podporujú klientov v tom, aby radšej strčili peniaze doma pod matrac. Ide o ďalší zdroj antipatie voči Draghimu, ktorého ale podľa všetkého, špecifiká nemeckého bankového trhu veľmi nezaujímajú. Vo Frankfurte sa veľmi nezdržiava. Keď pred dvoma rokmi z tejto banky odišiel Jörg Asmussen, nie je v Draghiho blízkosti veľa ľudí, ktorí by mu vysvetlili, ako sa veci v Berlíne majú.

Draghi je rastúcou nemeckou kritikou naopak podráždený a ešte pevnejšie trvá na tom, že jeho politika je správna. Poukazuje aj na to, že skôr Nemci varovali pred hyperinfláciou a vysokými stratami ECB, k ničomu takému ale nedochádza. "Tí, ktorí nás neustále kritizujú, sa zas a znova mýlia," hovorí Draghi.

Je možné, že by rozpor medzi Berlínom a ECB nakoniec viedol k rozpadu eurozóny? Dôvodov pre dosiahnutie kompromisu je celý rad. V centre sporu sa teraz nachádza nemecká Bundesbank. Tá je od počiatku tvrdým kritikom ECB, teraz ju ale znepokojuje aj to, aký politický tlak je na ECB vyvíjaný. Francúz Benoit Coeuré, ktorý sedí vo vedení ECB, nedávno uviedol, že "banka je otvorená konštruktívnemu dialógu s občanmi aj politikmi". Otázkou je, či tento postoj zdieľa aj samotný šéf ECB.

Autormi sú Martin Hesse, Ralf Neukirch, René Pfister, Christian Reiermann a Michael Sauga.

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy