Osud spečatený geografiou: Prečo chudobní zomierajú mladí

, The Atlantic Foto: thinkstock

Na základe množstva štúdií by sa to dalo zhrnúť asi takto: fajčenie, obezita, a telocvik sú najdôležitejšie faktory dlhovekosti. V chudobných štvrtiach dosahujú z každej z nich najhoršie skóre. Prečo je tomu tak?

Ekonómovia neraz použili túto teóriu, aby sa pokúsili vysvetliť rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami. Ale v posledných niekoľkých rokoch, sa niečo podobné odohráva aj v rámci Spojených štátov. Výskumníci poukazujú, že rodina je kľúčová pri získavaní vzdelania ich potomka, a vytvorenia potenciálu, aby zarábal viac, než jeho rodičia.

Geografia je najviac ovplyvniteľné dedičstvo, ktoré nám život prináša. Ako napísal The New York Times, priemerná dĺžka života najchudobnejších Američanov sa môže líšiť až o niekoľko rokov, pritom sú títo ľudia vzdialení od seba menej než 100 míľ (161 kilometrov). Zatiaľ, čo Američania v mestách, a to najmä na pobreží, nielen že žijú dlhšie, ale majú aj nižší výskyt cukrovky, mŕtvice, infarktu, a vysokého krvného tlaku. Prečo teda chudobní zomierajú mladí?

Podľa štúdie väčšinu variácií dĺžky života neovplyvňujú "vonkajšie faktory," ako je cudzie zavinenie (vražda), ale skôr zdravotné príčiny. Z nich predovšetkým ochorenia srdca a cukrovka. Chudobní zomierajú predčasne, pretože sú častejšie chorí. Ale prečo tak ľahko ochorejú? Niekoľko premenných by to dokázalo vysvetliť, napríklad prístup k lekárskej starostlivosti, ich životné prostredie, nerovnosť príjmov, alebo trhové podmienky. Namiesto toho, ale za najdôležitejšiu koreláciu vedci považujú správanie sa. Najmä pokiaľ ide o fajčenie a obezitu, čo sú vysoko negatívne premenné a telesná aktivita, jej pozitívny vplyv je ale o niečo slabší.Poviete si, nič nové. Ak sa niekto zdravo stravuje, pravidelne cvičí, nefajčí, v priemere sa mu podarí prežiť niekoho, kto má na stole pravidelne nezdravé jedlo, a namiesto pohybu len fajčí doma na pohovke.

Ale poďme v otázkach ďalej. Prečo majú chudobní tak nezdravý životný štýl? Výskumníci popísali miesta, kde chudobní dožívajú najvyššieho veku. Niektoré z týchto miest patrí medzi najdrahšie miesta na život. Je možné, ak by sa podarilo sem sústrediť viac chudobnejších, dokázali by sa adaptovať na normy, ktoré zlepšia nielen ich ekonomické postavenie, ale aj zdravotný stav?

Ľudia sa správajú ako ľudia okolo nich. Presnejšie sa to popisuje v sociológii, siaha to od neškodného záujmu o módu až po náchylnosti k fajčeniu. Toto prispôsobovanie sa šíri prostredníctvom miestnych sietí ako vírus. "Ak sú vaši priatelia obézni, vaše riziko obezity je vyššie o 45 percent," hovorí Nicholas Christakis, profesor na Yale University, ktorý je jedným z vedúcich výskumníkov spoločensky nákazlivého správania sa. "Ak sú priatelia vašich priateľov obézni, vaše riziko obezity narastá o 25 percent." Christakis dokonca zistil, že samotný nástup obezity môže byť infekčný. Ak sa niekto stane obézny, zvyšuje tým riziko obezity u svojho priateľa asi o 57 percent. Podobne je to j s cvičením. Je pravdepodobné, že dáte prednosť fitku, ak aj niekto vo vašej rodine, či z kruhu priateľov cvičí. O fajčiarskych návykoch asi hovoriť ani netreba. Miera poklesu fajčiarov v USA dosiahla za ostatné desaťročie úroveň zhruba 50 percent. Pričom drvivá väčšina tohto poklesu sa pripisuje hlavne bohatým. Rodiny z horných 10 percent najvyšších príjmov znížili svoju závislosť na nikotíne medzi rokmi 1965-1999 v 62 percentách. Zatiaľ čo najchudobnejšie rodiny sa dokázali zbaviť tohto zlozvyku iba v 9 percentách. Fajčí osemkrát viac Američanov s výučným listom než vysokoškolských absolventov. Najväčší tlak sa pripisuje okoliu.

Takmer všetci fajčiari vedia, že ide o škodlivý zlozvyk, ale je oveľa jednoduchšie s tým seknúť, keď ste medzi ľuďmi, ktorí nefajčia. Navyše v ostatnom čase sú títo ľudia aj čoraz bohatší. Podľa Christakisovho výskumu má fajčiar o 35 percent väčšiu pravdepodobnosť, že prestane, ak s fajčením skoncuje súčasne aj jeho spolupracovník alebo priateľ. "Fajčenie ako zlozvyk sa šíri prostredníctvom blízkych i vzdialených sociálnych väzieb," napísal v The New England Journal of Medicine. "Skupiny prepojených ľudí prestávajú fajčiť naraz. Podobne je to aj s cvičením. Nedostatok sociálnej podpory pre cvičenie je jedným z najdôležitejších prekážok fyzickej aktivity. Podpora od kamaráta pomáha vytvárať z fyzickej aktivity dlhodobejšie návyky.“

Ak by boli tieto zdravie najviac ovplyvňujúce faktory nákazlivé, dalo by sa to vidieť aj v štatistickcýh údajoch. Bohaté mestá by boli posadnuté diétou a cvičením, zatiaľ čo chudobné oblasti by sa vlnám zdravého životného štýlu vyhýbali. V dôsledku toho by zdravotná priepasť medzi bohatými a chudobnými rástla. Najbohatšie jedno percento mužov dnes žije asi o 15 rokov dlhšie ako najchudobnejšie 1 percento. To je rozdiel ak sa narodíte v Nemecku alebo naopak v Rwande. Táto priepasť výrazne vzrástla od prelomu storočia. Existujú dôkazy, ako chudobní rodičia odovzdávajú zlé návyky svojim deťom. Odohráva sa to v čase, keď je štandard mať päť alebo šesť detí v menej zdravých oblastiach. Pijú viac sladených nápojov, jedia viac tučných jedál, sledujú viac televíziu a majú menej pohybu.

Skutočnosť, že niektoré formy zdravého životného štýlu by sa mohlo rozšíriť prostredníctvom sociálnej siete, nie je ospravedlnením prehliadnuť mnoho štrukturálnych prekážok, ktoré väčšiemu rozšíreniu bránia. Nezdravé jedlo je lacné a hustota obchodov s týmto druhom tovaru v chudobných štvrtiach ho robí ľahko dostupným. Naopak dlhšie dochádzanie za prácou, nebezpečné štvrti a nedostatok možností v chudobných oblastiach sťažuje tamojší obyvateľom, aby si našli čas na cvičenie. Pritom nákazlivosť nezdravého životného štýlu by mohlo tieto problémy ešte zhoršiť. Ak sa budú chudobní cez politické tlaky sústrediť do oblastí, kde si medzi sebou budú odovzdávať negatívne návyky, zvýši sa  pravdepodobnosť, že mladí ľudia v chudobných rodinách vyrastú vo štvrtiach, kde sa nezdravý životný štýl stáva normou. Keď vláda chce zmeniť verejné návyky, väčšinou sa sústredí na zásobovanie, zvýši dane na škodlivý tovar, a naopak začne podporovať ten zdravší. To je dnes cesta akou sa vybrali. Je tu ale aj ďalšia možnosť.

V prípade, že to vlády myslia s podporou zdravého životného štýlu vážne, mohli by podporiť bývanie chudoby v blízkosti tých najzdravších štvrtí. Získali by tak potrebnú sociálnu podporu získanie nových návykov. To platí aj na úrovni mesta. Keď mesto buduje park, nie je to len miesto, kde rodiny získajú miesto na relax. Vytvára sa tým aj norma pre verejnú fyzickú aktivitu, kde noví návštevníci odpozorujú aktivity ostatných a začnú ich napodobňovať. Mesto, ktoré zakazuje fajčenie v jednotlivých zónach, nielenže vytláča fajčiarov z verejného života, ale zároveň vytvára prostredie, v ktorom sa fajčiari môžu vzdať cigariet spoločne. Zákonodarcovia si uvedomujú hospodárske výhody pre hustú zástavbou v bohatých a produktívnych mestách. To však môže mať aj iné dôvody. Bohaté mestá sú nositeľmi zdravého životného štýlu. Ak je zdravý životný štýl nákazlivý, potom ide doslova o politiku záchrany ľudského života. To už je dostatočne silný morálny dôvod, prečo by sa mali snažiť, aby populácia v zdravých mestách rástla.

Súvisiace články

Aktuálne správy