oPeniazoch.sk, the crux;bloomberg, WSJ;zerohedge Foto: thinkstock
Index Dow Jones sa nedávno prepadol o 174 bodov, čo bol najväčší pokles za šesť týždňov. Nie je to síce koniec sveta, ale v prípade niektorých investorov je to koniec býčieho trhu. Ak si spomenieme, ako sa akcie vypredávali na začiatku roka, vydýchnuť si investori mohli až po tom, čo sa k slovu dostali centrálne banky a v ich prospech zapracovali na úverovom trhu.
Fed prisahal, že už nepristúpi k žiadnej ďalšej "normalizácii" v tomto roku. Centrálne banky v Európe, Japonsku, alebo Číne sú odvážnejšie. Bank of Japan spolu s niekoľkými európskymi bankami prešli do režimu s negatívnymi úrokovými sadzbami. Išli s úrokmi pod nulu, ktorá bola ekonómami dlho považovaná za spodný limit.
Ekonomiku, ktorá trpí nedostatkom dopytu, zníženie úrokových sadzieb nenakopne, ak to znamená len pokles očakávaných výnosov z reálneho kapitálu prostredníctvom vytvorenia previsu ponuky nad dopytom. Nadbytok ničí kapitalizmus prirodzenou cestou. V tomto ohľade nie je opustenie kladných úrokových sadzieb ničím iným ako reakciou svetovej ekonomiky na chronický nadbytok statkov vplyvom dopadov globalizácie, rovnako ako pokračujúceho technologického pokroku. Neistota ohľadom dopadov tohto netradičného nástroja menovej politiky narastá. Už dlhšie sa tieto kroky rozoberajú vo finančnej tlači, investori sa začínajú obávať, že centrálne banky nie sú v konečnom dôsledku veľmi efektívne.
Čo sa týka tohto bodu, majú v podstate pravdu. Centrálne banky to čo mohli už urobili. Dosiahla sa tým situácia, v ktorej sme dnes. Čokoľvek ďalšie urobia, bude to len horšie. Prečo? Pridajú totiž len to, čo je na tom všetkom to najhoršie. Jediné, čo dnes môžu urobiť, je pridať ďalší dlh, v ktorom sa už beztak topí celý svet. Ak niekto vie o inom spôsobe, ako by sa tento príbeh mohol rozvinúť, mal by ho čím skôr zverejniť. Ale napriek všetkým záhadným a absurdným dohadom a počudovaniam, je to stále rovnaká pesnička. Dlh sa zväčšuje, dlžníci ho nie sú schopní zaplatiť a nakoniec skrachujú. Opakuje sa to dokola.
V zdravej ekonomike s reálnymi peniazmi a poctivým bankovníctvom, ak ľudia robia chyby, skončia. Tieto bankroty sú pohlcované a likvidované vďaka dobrej kondícii systému. Hladní investori a podnikatelia po nich siahnu a dobre využijú. Systém tak čistí chyby, keď berie peniaze od "slabých" a presúva ich do rúk silnejších a schopnejších. To ale dnes neplatí, celý systém sa riadi zle. Vďaka peniazom na báze úveru, pod vedením modernej politiky centrálnych bánk, normálne odlivy peňazí na úverovom trhu nahradili zradné prílivové vlny. Aktíva sa zdvihli k absurdným hraniciam delíria, a následne na to boli zhodené dole z útesu aby sa ocitli v reálnom živote.
Enormný nárast dlžníkov
Až 40 % študentov sú v USA dlžníci, ktorí nie sú schopní splácať svoje pôžičky, píše The Wall Street Journal. Podľa denníka sa v oneskorených splátkach nachádza 200 miliárd dolárov. Ale podľa americkej tlače je to dobrá správa, vlani 46 % dlžníkov nedokázala udržať krok so svojim splátkovým kalendárom.
Okrem absolventov je tu aj ďalšia skupina dlžníkov. Podľa údajov Bank of America sú to právnické osoby. Ako napísala agentúra Bloomberg, investori budú asi prekvapení viac, než by očakávali. Straty z omeškania na dlhopisoch firiem budú pravdepodobne vyššie ako v predchádzajúcich cykloch, pretože americkí vydavatelia majú väčší dlh v pomere k ich majetku, tvrdia analytici Bank of America. Táto vysoká hladina pôžičiek znamená, že ak firmy vstúpia do likvidácie, výťažok bude musieť pokryť viac záväzkov. "Máme viac podnikových dlhopisov, ako inokedy, čo predstavuje aj väčší vplyv než kedykoľvek predtým, zvyšuje sa tým potenciál pre väčšie utrpenie," povedal Edwin Tai, portfóliomanažér pre kritické investície v Newfleet Asset Management.
Stratovosť už rastie. V zlých časoch, investori do firemných dlhopisov v priemere stratili asi 70 centov na dolár, v prípade, že dlžník skrachoval. V tomto cykle sa už približujeme k 80. rokom minulého storočia, kedy straty predstavovali 80 centov na dolár, píšu stratégovia Bank of America. Tieto straty by boli najhoršie za posledných niekoľko desaťročí.
Peňažná zásoba
Ide o fatálnu chybu v systéme. Hovoríme o nedostatku skutočných, fyzických dolárov. V úverovej kríze sme už počuli argumenty, prečo USA rýchlo dôjdu reálne doláre. V momente, keď sa bankomaty vypnú, celý systém sa zadrhne. Ale to je len časť problému, je toho omnoho viac.
Pozrime sa, ako to dnes funguje. Najzaujímavejšou nuansou celého systému je, že za úverom nie sú reálne peniaze. Keď vám požičiam skutočný dolár, budete mať dolár na minutie a ja nie. Následne, ak mi dolár splatíte, budem mať na míňanie dolár ja a vy nie. Či tak alebo onak, ponuka peňazí sa nemení. Pri úverovom doláre je ale situácia odlišná. Keď vám banka požičia kreditný dolár, vyrobí ho zo vzduchu niekoľkými stlačeniami klávesnice počítača. Následne získate na míňanie dolár, ktorý predtým neexistoval. Zatiaľ je to v poriadku. Čo sa ale stane, keď ten dolár splatíte? Jednoducho zmizne, ako by ani nikdy neexistoval. Je to vďaka zmluve o peňažnej zásobe. Preto by sme po správnosti mali povedať, že dolár "splatíte podľa zmluvy o peňažnej zásobe." Vzhľadom k tejto zmluve existujú aj iné spôsoby, ako sa môžu peniaze vypariť. Napríklad cez záporné úrokové sadzby. Tie by mali ľudí prinútiť, aby prestali hromadiť hotovosť, alebo dokonca minuli svoje úspory uložené v bankách, ako tomu je v súčasnosti Japonsku. Či to urobíme tak, alebo onak, peniaze jednoducho zmiznú z obehu. Hovoríme tomu zníženie "rýchlosti obehu peňazí", čo je inými slovami okresanie dostupného množstva peňazí v obehu. Výdavky idú smerom dole, nie hore. A účinok je presný opak toho, čo politici sľubujú.
Opäť vidíme dôkaz, že niečo nefunguje. Nie je to len osoba Janet Yellenovej, alebo jej kamarátov, sú to aj centrálni bankári po celom svete. Ich triky už nefungujú. Zlyhanie záporných úrokových sadzieb je zlyhaním centrálneho bankovníctva. Zaliala ich prílivová vlna, ktorá bola o čosi vyššia než očakávali. Surferi si môžu pripraviť dosky.
