oPeniazoch.sk, quartz Foto: SITA/AP
Značná pozornosť bola venovaná prekážkam, pre ktoré africké vlády nedokážu účinne zdaniť zisky nadnárodných korporácií. Neraz sú vyzývané, aby znížili daňové stimuly pre zahraničných investorov. Ale čo najbohatšia domáca vrstva? Niektorí Afričania sú skutočne veľmi bohatí a v mnohých prípadoch ich dane vôbec netrápia.
Počet superbohatých na európskom kontinente rýchlo rastie. Podľa New World Wealth počet osôb s aktívami prevyšujúcimi 1 milión dolárov rástol za posledných 15 rokov v Afrike dvojnásobkom tempa zvyšku sveta. V krajinách OECD tvoria dane z príjmu štvrtinu všetkých daňových príjmov, v Afrike je to desatina. Dokonca v krajinách ako je Uganda a Rwanda, sú to len 4 %.
Ako sa uvádza v Africa Wealth Report 2016, v súčasnosti je v Afrike 165 tisíc vysokopríjmových osôb, ich majetok dohromady predstavoval 860 miliárd dolárov. Afrika dokázala „vyprodukovať“ od roku 2003 viac ultravysokozarábajúcich, teda s imaním 30 miliónov dolárov a viac, než ktorákoľvek iná časť sveta. Podľa údajov Wealth Insight ich je v Afrike 1932. Je to určitá výzva pre africké vlády zdaniť bohatých. Až 95 % z radov zamestnancov podnikov dokáže prostredníctvom formálneho platu zarábať na tomto systéme. Samostatne zarábajúce osoby, podnikatelia profesionáli, sa všeobecne vyhýbajú plateniu daní. Tieto neformálne ekonomiky umožňujú, že napríklad v Keni je iba 100 vysokozarábajúcich jedincov, z predpokladaných 40 000, zaregistrovaných na finančnom úrade. V Južnej Afrike je až 114 000 vysokozarábajúcich jednotlivcov, ktorí nie sú registrovaní, vládu to stojí asi 10,9 miliardy dolárov daňových príjmov.
Nie je jednoduché pre africké vlády zdaniť bohatých, pretože svoje bohatstvo ukrývajú pomocou offshore finančného systému. Gabriel Zucman, z London School of Economics, odhaduje, že 30 % všetkého afrického finančného bohatstva je offshore, a to až do výšky 500 miliárd dolárov. To znamená, že africké vlády prichádzajú o zhruba 15 miliárd dolárov na daniach od fyzických osôb ročne, a to neberieme do úvahy nefinančné bohatstvo. V roku 2015 Swiss Leaks ukázal, že len švajčiarska HSBC držala viac ako 6,5 miliardy dolárov klientov zo subsaharskej Afriky.
Vedci preskúmali v Ugande 60 obchodných firiem, len 12 z nich zaplatilo dane z príjmu v roku 2012, a len 13 tak urobil nasledujúci rok. Tím tiež vyšetroval jedincov, ktorí zaplatili veľké dovozné clá. Zistil, že hoci 12 ľudí zaplatilo viac ako 180 000 dolárov na cle v roku 2014, nikto z nich nezaplatil daň z príjmu. Vyžadovanie dodržiavania daňových pravidiel medzi bohatými je náročné, pretože ekonomické elity majú veľký politický vplyv. Ak sa pozrieme na skupinu 71 vysoko postavených vládnych úradníkov, vlastníkov veľkých obchodných aktív (napríklad hotely, školy a mediálne domy), len jeden jediný z nich zaplatil daň z príjmu v rokoch 2011 až 2014. V Keni sa napríklad vláda pokúsila zaviesť daň z kapitálových výnosov z predaja majetku a akcií, ale bola nútená túto aktivitu zastaviť pre vlnu odporu, ktorá sa zdvihla z podnikateľskej sféry. Uganda sa pokúsila zaviesť systém vyžadujúci dane z príjmu od ľudí, ktorí si v roku 2011 kúpili nehnuteľnosti v hodnote prevyšujúcej 18 000 dolárov. Aj toto bolo zastavené kvôli politickému tlaku.
Hoci presadzovanie daňových predpisov medzi bohatými môže vytvárať významné dodatočné príjmy, v stávke je toho oveľa viac. Nespravodlivosť, že niekto neprispieva do verejnej kasy narúša legitímnosť celého systému, čo vedie k tomu, že ešte menej ľudí je ochotných sa podriadiť. Ako sa vyjadril ugandský analytik Ronald Waiswa, ak necháte veľké krokodíly voľne plávať, malé ryby ich budú nasledovať.
Autorom je Rhiannon McCluskey, výskumný pracovník Medzinárodného centra pre dane a rozvoj.
