oPeniazoch.sk, quartz Foto: SITA/AP
Stúpajúce ceny potravín v uplynulom desaťročí spôsobili nepokoje a možno dokonca miestami aj revolúcie. Teraz, keď sa ceny vrátili na normálnu úroveň, vynára sa otázka, či to najhoršie z potravinovej krízy už máme za sebou.
Ekonómovia a politici oslovení Council on Foreign Relations (CFR) si to nemyslia. Väčšina verí, že ceny budú opäť rásť počas piatich rokov. Všetci si ale zhodli v tom, že nové vrcholy sa objavia do 10 rokov.
Bez koordinovaného úsilia
Na základe posledných skúseností sa mnohé krajiny posnažili, aby zvýšili produkciu potravín, čo vedie k vytváraniu veľkých zásob, a prispieva k stabilizácii cien. Ale účastníci stretnutia CFR, ktoré sa konalo v januári vo Washingtone DC, nie sú vôbec optimistickí ohľadom udržania týchto zásob potravín. "Neexistuje žiaden zásadný dôvod, prečo by sme v priebehu času dokázali udržať vysokú úroveň zásob," vyjadril sa pre quartz Michael Levi, ktorý predsedal workshopu CFR.
Jednotlivé národy, ktoré zápasia s rastúcimi cenami, sa často utiekajú k zákazu vývozu alebo iným protekcionistickým politikám. Tie môžu tlačiť ceny hore a oslabovať tak schopnosti medzinárodného trhu adaptovať sa na meniaci sa dopyt. Hoci názory sú rozdielne, či tieto politiky sú vždy dobrým nápadom, vo všeobecnosti ale znamenajú pohromu pre globálny obchod. Negatívne účinky sa ďalej znásobujú, ak krajiny vôbec nezbierajú, alebo nie sú ochotné zdieľať informácie o ich domácej aktivite. "Potravinárske trhy sa stále viac šíria do miest s nízkou transparentnosťou," uviedol Levi. Čína, ktorá potrebuje nakŕmiť 1,4 miliardy ľudí, je jednou z takýchto krajín, komunistické politbyro len zriedka zverejňuje užitočné informácie o svojich poľnohospodárskych potrebách. Nedostatok týchto informácií núti obchodníkov, aby len tipovali, aký vysoký je asi dopyt.
Účastníci seminára sa tiež zhodli na tom, že konsolidácia potravinárskej výroby prispieva k väčšej pravdepodobnosti budúcich kríz. Väčšina z celosvetového zásobovania potravinami je riadená niekoľkými vybranými krajinami. Finančná, alebo poľnohospodárska katastrofa v ktorejkoľvek z nich, by mohla spôsobiť vykoľajenie na trhu. Drsné počasie spôsobené klimatickými zmenami už začalo tieto druhy katastrof vyvolávať častejšie.
Nie všetci odborníci sa ale zhodujú s pesimistickou víziou odborníkov CFR. Steve Wiggins, analytik, Development Institute Overseas povedal, že jeho závery workshopu nepresvedčili. Wiggins pomenoval niekoľko síl, ktoré sa snažia zmierniť ceny potravín, ako je napríklad stagnácia dopytu po biopalivách, či zlepšenie výnosov z radov menších výrobcov.
Ako sa vyhnúť sa ďalšiemu šoku
Všetci účastníci sa zhodli na tom, že sú potrebné zmeny, aby sa globálny trh stal odolnejší voči najpravdepodobnejším zdrojom nestability. V ostatnom sa ale panel expertov ukázal ako mimoriadne tvrdohlavý. Medzinárodná koordinácia okolo otázok v poľnohospodárstve nebola nikdy tak pálčivá, ako dnes, napriek tomu, nie a nie sa vzájomne dohodnúť. "Dokonca aj krajiny, ktoré by mohli byť ochotné spolupracovať počas krízy, sa pravdepodobne nedokážu na tom vopred dohodnúť," povedal Levi.
Namiesto akéhokoľvek koordinovaného úsilia, mnohé krajiny investovali do svojich vlastných, štátom riadených potravinových zásob. Tie sú určite užitočné pri humanitárnej pomoci, ale tieto zásoby sú omnoho častejšie používané na kontrolu cien na domácom trhu, čím sa narušuje trh globálny. Nikto nemá dostatočný vplyv, aby dokázal presvedčiť jednotlivé krajiny, že globálna stabilita by mala byť postavená pred ich národnými záujmami.
Ekonómovia boli optimistickejší, pokiaľ ide o technologické riešenie tohto problému, ako je zlepšenie prístupu k suchuodolným plodinám, zlepšenie metód na výsadbu a modernizácia strojného vybavenia. To sú určite účinné spôsoby, ako zvýšiť výnosy a znížiť závislosť na externých dodávateľoch.
Globálny trh tiež potrebuje rýchlejšie a úplnejšie informácie o národných potravinových zásobách, čím by sa medzinárodná produkcia dokázal lepšie prispôsobiť naplneniu regionálnych a národných potrieb. To znamená predovšetkým rozvoj štatistických kapacít krajín a povzbudiť ich, aby boli tieto údaje viac transparentné.
Všetky tieto opatrenia by mohli pomôcť proti niečomu, čo je žiaľ veľmi ťažké predvídať. Odborníci sa môžu mýliť a trh by sa mohol na dlhší čas ocitnúť vo fáze stability. Wiggins ale argumentuje, že existuje toľko jednotlivých aktérov v rámci svetového potravinového systému, a tak málo koordinácie medzi nimi, že vážny problém treba očakávať každú chvíľu.
Namiesto globálneho mandátu, aby bol systém silnejší, sa ukazuje ako najlepšia alternatíva na zabezpečenie stability akýsi druh obrátenej globalizácie. Pomocou nástrojov, ktoré sprístupnili veľkí výrobcovia, pohnúť sa vpred tak, aby bol aj zvyšok sveta sebestačnejší.
