oPeniazoch.sk, Bloomberg;iDnes Foto: SITA/AP
Zatiaľ čo priemerné príjmy v niektorých krajinách Európy klesajú, najbohatšia časť spoločnosti bohatne rýchlejšie ako zvyšok obyvateľov. Vyplýva to z analýzy údajov agentúry Bloomberg. Nerovnosť v príjmoch, nezamestnanosť, spoločenská frustrácia otvárajú dvere protestným stranám či protestným politickým osobnostiam.
Podiel majetku strednej triedy sa znižuje na všetkých svetových kontinentoch. Hoci by to tak z rýchlo bohatnúceho stredu Európy nemuselo vyzerať, podiel zárobkov európskych úradníkov, učiteľov alebo lekárov sa za ostatných 15 rokov znížil o 6,6 percenta. V USA bol prepad miernejší, ale aj tam je úbytok zástupcov strednej vrstvy, o 2,8 percenta. Globálne sa stredná trieda zmenšila priemerne o 5,6 percenta. Na strane druhej stoja boháči. Počas minulého storočia bohatli rýchlejšie ako ostatní. Reálny príjem najbohatšej desatiny populácie Zeme očistený o infláciu za posledných sto rokov vzrástol o 412,6 percent. Zvyšok populácie, teda 90 percent ľudí, si za rovnaké časové obdobie polepšil iba o 282,6 percenta, uvádza Bloomberg.
Rozčarovanie strednej triedy má fatálny dopad na politiku. Prudko slabne dôvera ľudí voči ich politickým zástupcom. Podľa výskumov uviedlo v USA iba 19 percent občanov, že politikom dôveruje. Pre porovnanie: po teroristických útokoch 11. septembra 2001 im verilo 54 percent ľudí. V západnej Európe je to s dôverou k politikom podobné: v Španielsku vláde nedôveruje 84 percent, v Taliansku a vo Francúzsku 76 percent ľudí.
Podľa analytikov Bloomberg môže táto situácia vysvetliť, prečo sa v toľkých štátoch voliči odvracajú od tradičných politických strán a dávajú dôveru extravagantným, niekedy kontroverzným "nepolitikom", ako je v USA Donald Trump, ale za podobnými príkladmi nemusíme vôbec chodiť tak ďaleko. Naštvaná stredná trieda totiž aj v ostatných parlamentých voľbách jednoducho nevedela, komu má dať svoj hlas. Tradičné strany voliča sklamali a spoločenská frustrácia otvára dvere protestným stranám či protestným politickým osobnostiam. Tie získavajú kreslá v národných parlamentoch a vytláčajú tradičné strany.
To vysvetľuje, prečo v ekonomicky zničenom Grécku získala popularitu ľavicová strana Syriza a na druhej strane politického spektra získava prívržencov aj krajne pravicová strana Zlatý úsvit. V Španielsku rastie popularita ľavicových Podemos. Vo Veľkej Británii získava čím ďalej viac hlasov strana UKIP, ktorá bojuje za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Svet ale s napätím sleduje nadchádzajúce voľby vo svetových veľmociach. Tento rok budú voliť Spojené štáty a budúci rok Francúzsko a Nemecko.
