Biznis na americký spôsob: Veľké firmy sa ešte nikdy nemali tak dobre, nastáva problém, čo so ziskom

, The Economist Foto: thinkstock;SITA/AP

Amerika bývala krajinou príležitostí a optimizmu. Dnes to tak už nie je, príležitosti sú vnímané ako výsadné právo elity. Dve tretiny Američanov sú presvedčené, že ekonomika je zmanipulovaná v prospech záujmových skupín. A čo sa týka niekdajšieho optimizmu, ten sa premenil na hnev eskalovaný do predvolebnej prezidentskej kampane.

Kampane odhalili veľa vecí, ktoré by sme za súčasný stav mohli viniť, od voľného obchodu po nedbalosť prevládajúcu na Wall Street. Ale jeden problém amerického kapitalizmu bol doteraz úspešne prehliadaný: je to neblahý nedostatok konkurencie. Verejným tajomstvom amerických firiem je, že majú doma oveľa jednoduchší život. Návratnosť ich vlastného kapitálu je o 40 % vyššia v Spojených štátoch než kdekoľvek v zahraničí. Súhrnné domáce zisky dosahujú takmer rekordné úrovne v pomere k HDP. Amerika bola kedysi chrámom slobodného podnikania. To už ale neplatí.

Vysoké zisky by mohli byť známkou brilantných inovácií, alebo uvážených dlhodobých investícií, nebyť skutočnosti, že sú až podozrivo vytrvalé. Veľmi zisková americká firma má dnes 80 % šancu, že ňou bude aj o desať rokov neskôr. V roku 1990 boli šance na úrovni len okolo 50 %. Niektoré firmy sú schopné trvalého rastu až k dokonalosti, ale väčšina z nás by očakávala, že ich zisky s rastúcou konkurenciou poklesnú. V súčasnosti to ale zázračne zvládajú jednoduchšie, aby ich profitabilita pretrvávala čo najdlhšie.

Môžete si myslieť, že voliči budú len radi, že ich zamestnávatelia prosperujú. Ale ak tieto prostriedky nie sú reinvestované, alebo vyplatené akcionárom, vysoké zisky môžu tlmiť dopyt. Prebytok hotovosti vygenerovaný na domácom trhu amerických firiem predstavuje mimo ich investičných rozpočtov okolo 800 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje 4 % HDP. Daňový systém ich povzbudzuje v tom, aby svoje zahraničné zisky nechali zaparkované za hranicami. Abnormálne vysoké zisky môžu zvýšiť nerovnosť, ak sú dôsledkom trvalého zvyšovania cien, alebo znižovania miezd. Ak by americké firmy znížili ceny tak, aby ich zisky boli na historicky normálnej úrovni, spotrebiteľské účty by poklesli o 2 %. V prípade prudkého rastu ziskov nedokážete prilákať nových účastníkov trhu, čo by mohlo znamenať, že firmy budú zneužívať svoje monopolné postavenie, alebo pomocou lobovania dokážu potlačiť konkurenčné tlaky. Takto môže byť celá hra skutočne zmanipulovaná.

Jednou z možností ako naložiť s érou hyperziskovosti, je jednoducho vyčkať. Kreatívne deštrukcie si totiž vyžadujú nejaký ten čas. Z histórie vieme, že predchádzajúce maximá zisku, napríklad v 60-tych rokoch minulého storočia, sa celkom náhle prepadli. Predpovede zo Silicon Valley sa opierajú o vieru, že nová éra veľkých dát, masívne zavedenie technológie blockchain a robotizácia, budú postačujúce na vytlačenie korporátnej Ameriky niekam na okraj záujmu.

V posledných šiestich mesiacoch sa zisk firiem mierne prepadol, keď lacná ropa zasiahla energetické firmy a silný dolár poznačil zisky nadnárodných spoločností. Bohužiaľ, všetko ale nasvedčuje tomu, že firmy sídliace v regióne sú stále silnejšie. Microsoft má oproti obdobiu, kedy sa stal terčom záujmu protimonopolného úradu v roku 2000, dvojnásobné príjmy. Podľa analýzy The Economist, dve tretiny z 900 sledovaných hospodárskych odvetví sa od roku 1997 viac skoncentrovali. Desatinu ekonomiky tvorí hŕstka firiem, od výrobcov psieho žrádla a batérií cez letecké spoločnosti, telekomunikácie a prevádzkovateľa kreditných kariet. Vlna rôznych fúzií dosiahla od roku 2008 úroveň 10 biliónov dolárov, čo sa samozrejme prejavilo aj na ďalšej zvýšenej koncentrácii. Americké firmy zapojené do týchto obchodov prisľúbili znížiť náklady o 150 miliárd dolárov a viac, čo by pridalo ďalšiu desatinu na celkových ziskoch. Málokto má ale v pláne odovzdať zisky spotrebiteľom.

Rýchly rast ale nepredstavuje jediný spôsob, ako zatočiť s konkurenciou. Regulácia trhu od finančnej krízy v rokoch 2007-08 vzrástla. Už musíte dokázať výborne plávať v byrokratických vodách, ak chvcete aby vaša firma bola na trhu úspešná. Výdavky na lobovanie za ostatných desať rokov stúpli o tretinu, na 3 miliardy dolárov. Zvládnutie patentových pravidiel je dnes v zdravotníctve a technológiách zásadné. Sú to dve najziskovejšie odvetvia v USA. A nové regulačné predpisy nie sú len plotom pre veľké banky, dokážu súpera postaviť úplne mimo hru.

Ten, kto má obmedzený pracovný kapitál a menej prostriedkov, väčšinou ide o malé podniky, musí sa postaviť všetkým formám lobingu a byrokracie. To je jeden z dôvodov, prečo je miera zakladania malých spoločností v Amerike na svojich najnižších úrovniach od roku 1970. Schopnosť veľkých firiem vstúpiť na nové trhy a prevziať tamojších zavedených zlenivených hráčov, bol tlmený inštitucionálnymi investormi, ktorí tvrdia, že firmy by sa mali zamerať na jednu aktivitu a udržať si vysoké marže. Známy investor Warren Buffett tvrdí, že sa mu páčia spoločnosti, ktoré pred konkurenciou chráni "priekopa". Niektoré americké firmy si skutočne dokázali vykopať dostatočne hlbokú priekopu okolo seba.

Väčšina politických opravných krokov na riešenie amerických hospodárskych strastí by veci len zhoršila. Vyššie dane by odrádzali od investícií, nárast minimálnej mzdy by odrádzal od prijímania nových zamestnancov. Protekcionizmus by dal ešte viac munície do rúk dominantných firiem. Lepšie by bolo rozpútať vlnu hospodárskej súťaže.

Prvým krokom je modernizácia systému na zabránenie monopolného postavenia firiem. Fúzie, ktoré vedú k navýšeniu podielu na trhu a príliš vysokej cene, musia byť lepšie strážené, lebo firmy dnes dokážu extrahovať svoje zisky celkom účinne. Autorské právo a patentové zákony by mali byť uvoľnené, aby nevznikali problémy spojené so starými objavmi. Veľké technologické platformy ako Google a Facebook je potrebné pozorne sledovať, dnes sa ešte v ich prípade nedá hovoriť o monopole, ale peniaze investorov ich jedného dňa  k tomu dotlačia. Úloha obrovských správcov fondov v krížovom holdingu súperiacich podnikov si vyžaduje rovnako starostlivý prístup.

Druhým krokom je, aby sa uľahčil život začínajúcim a drobným firmám. Obavy z rozšírenia byrokracie a straty právneho štátu musia byť vnímané ako skutočný problém, nie ako nejaká dohoda nesúrodých protivládnych šialencov. Banky by mali znížiť porciu záťaže z menej ziskových menších zákazníkov. Zosekať by sa mali aj vyžadované licencie pre podnikateľov. Až 29 % profesií, vrátane kaderníčok a väčšiny zdravotníkov, si dnes vyžadujú povolenie, v roku 1950 to bolo len 5 % povolaní.

Nárast konkurencie by znamenal väčšie narušenie a preskupenie trhu. Firmy z indexu S&P 500 zamestnávajú asi jednu z desiatich Američanov. Konkurenčné prostredie by pomohlo vytvárať nové pracovné miesta, podporovať investície a znížiť ceny. Predovšetkým by ale prinieslo spravodlivejší druh kapitalizmu, čo by dokázalo zdvihnúť náladu Američanom rovnako ako ich ekonomike.

Súvisiace články

Aktuálne správy