Dá sa zbohatnúť bez námahy? Tri cesty ktorých by ste sa mali držať, ak mierite k nadpriemerným výnosom

, Morningstar Foto: thinkstock

Investori sa často zaoberajú otázkou, akým spôsobom by mohli dosiahnuť nadpriemerné zisky. Snažia sa nájsť možnosti, ktoré im zaistia bezpečné výnosy pri minimálnej námahe a nulových stratách. Ale tak jednoduché to asi nebude, bez podstúpenia určitého rizika to prakticky nejde.

Dlhodobí investori si volia rôzne prístupy, všetko závisí od toho, do akej mieri sú ochotní akceptovať riziko, aký je očakávaný výnos pri vopred zadefinovanom investičnom horizonte. Univerzálne riešenie, ktoré by bolo vhodné pre každého investora samozrejme neexistuje. Prečo sa ale nepoučiť od skúsenejších, ako je napríklad aj John Rekenthaler zo spoločnosti Morningstar? Pozrime sa na to, ako on charakterizuje tri základné prístupy, ktoré by mohli viesť k nadpriemerným výnosom.

Hlúpe peniaze
Väčšina retailových investorov, a neraz bohužiaľ aj veľká časť "profesionálov", nemá dostatočné znalosti a skúsenosti potrebné na dlhodobé dosahovanie nadpriemerných výnosov. Preto to pomenovanie hlúpe peniaze. Hoci to môže vyznievať trochu posmešne, v skutočnosti však ide len o opak inteligentných peňazí, ktoré prezentujú veľkí investori, ktorí ale zároveň nemusia byť o veľa múdrejší. Pri hlúpych peniazoch investori nevedia čo je to analýza, prípadne jej nevenujú potrebnú pozornosť. Nie sú schopní, alebo ochotní, venovať investičným rozhodnutiam dostatok času, a možno len jednoducho zlyhávajú v oblasti psychológie. Na prvý pohľad sa potom zdá, že tá múdrejšia, talentovanejšia a vytrvalejšia menšina dostáva množstvo príležitostí zarábať na stratách tejto nešťastnej väčšiny.

V skutočnosti to ale takto nefunguje, možno aj preto, že mnoho z týchto oviec má tendenciu si o sebe myslieť, aspoň do určitého momentu, že patria medzi vlkov z Wall Street. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že to celé pripomína poker, v ktorom môžu silnejší hráči obrat zelenáča pomerne rýchlo, na akciovom trhu to ale také jednoduché nie je. V pokri totiž slabší hráči nemajú žiadnu podporu, hrajú individuálne. Majú vlastné karty, sami musia vedieť prečítať protihráča čo najlepšie a stávky robia na vlastnú päsť. Na akciovom trhu však majú hráči mnoho partnerov, ktorí majú rovnaký cieľ a vsádzajú na rovnakú kartu. Ale ani veľkí hráči nie sú na trhu sami, pretože tu sú aj všetci tí starí vlci, ktorí už dlhšie úspešne lovia svoje malé obete.

Porážať drobných investorov, tieto hlúpe peniaze, sa vcelku darí. Stačí sa pozrieť na Warrena Buffetta. Aj keď veľkí investori odporúčajú drobným investorom skôr konzervatívnejšiu investíciu do indexov, sami využívajú možnosť výberu jednotlivých titulov. Ako hovorí samotný Buffett, nechce mať namiesto portfólia akciovú zoo. Dôvodom úspechu jemu podobných je predovšetkým to, že títo investori sú výnimoční. Poraziť väčšinu ale nie je nemožné, len je to veľmi náročné, píše Rekenthaler.

Hľadanie najrôznejších prístupov
Akciový trh je považovaný za prostredie, v ktorom sa pohybujú šikovní a bystrí investori, drobní investori, ktorí sú stratoví a nakoniec tí, ktorí investujú do indexov. Všeobecne panuje predstava, že na každého ziskového obchodníka pripadá niekto, kto je ochotný prerobiť, teda ten, kto dobrovoľne uzavrie obchod so stratou na základe zlého rozhodnutia. Táto charakteristika ale nie je komplexná. Investor postihnutý stratou síce mohol urobiť chybu, ale rovnako tak mohlo ísť o racionálne rozhodnutie. Investori totiž majú rôznu predstavu o riziku, ktorá môžu viesť k rôznym, stále však racionálnym výpočtom hodnoty cenného papiera. Keď je jeden investor imúnny voči riziku vyplývajúcemu z akcie a druhý je na riziko príliš citlivý, bude hodnota cenného papiera pre oboch investorov rozdielna. Nákup alebo predaj potom nemusí byť dielom nerozumnosti a hlúposti.

Dobrým príkladom pre vysvetlenie môže byť rozdielny investičný horizont. Zoberme si titul, ktorý nemá dobré krátkodobé vyhliadky, pretože je z momentálne neobľúbeného sektora, napríklad energetiky. V najbližšom čase sa situácia podľa všetkého k lepšiemu nezmení, ale v horizonte desiatich rokov už môže spoločnosť začať dosahovať zaujímavé výnosy. Manažér fondu, ktorý je hodnotený v trojročnom horizonte, bude z takého titulu vo svojom portfóliu pravdepodobne nešťastný. Dlhodobý investor, ktorý sa nebude zbavovať akcií skôr ako niekoľko rokov pred dôchodkom, naopak môže považovať akciu za dobrý obchod. Predaj akcie manažérom fondu tak nemusí byť hodnotený ako hlúposť a chyba, ale ako racionálne rozhodnutie.

Na podobnom princípe sú postavené takzvané inteligentné beta fondy, ktoré sa nesnažia prekonať trhy tým, že by oberali drobných investorov, ale tým, že pristupujú na riziká, ktoré ostatní hráči nie sú ochotní podstupovať. Je síce pravda, že nie všetky takéto inteligentné stratégie musia byť úspešné, ale podľa Rekenthalera majú vždy väčšiu šancu dosiahnuť nadpriemerný zisk než tí, ktorí si myslia, že drobných investorov „prečúrajú“. Dosahovanie vyšších výnosov tým, že akceptujeme vyššie riziko, je oveľa spoľahlivejšia stratégia, ako sa spoliehať iba na svoju šikovnosť a dôvtip, tvrdí Rekenthaler.

Časovanie trhu
Ďalšou možnosťou, ako sa dopracovať k nadpriemerným výnosom, je správa hotovosti. Rekenthaler neodporúča klasický bezhlavý nákup a predaj, neraz ešte aj podporený pákou, ale trochu opatrnejšiu a bystrejšiu verziu, ktorá je zvláštnou kombináciou časovania trhu a pravidelného investovania. V takomto prípade investor presúva časť peňazí do hotovosti v čase býčích trhov a túto hotovosť využíva v časoch, kedy trhy padajú, aby mohol nakupovať viac cenných papierov. Samozrejme, že najzložitejšie je pre investora odhadnúť, kedy je trh v medveďom trende, aby mohol využiť naakumulovanú hotovosť. Ale podľa Rekenthalera ide o pomerne zaujímavý spôsob, ako prekonávať trhy bez toho, aby sme vyberali tie najlepšie tituly na základe svojho talentu, ktorý nám väčšinou chýba. Alebo bez toho, aby sme museli podstúpiť vyššie riziko.

Dobrým príkladom tohto postupu je aj Warren Buffett, ktorý má vždy pripravenú hotovosť, aby vo vhodnej chvíli mohol nakupovať akcie za zaujímavé ceny. Keď mala banka Goldman Sachs v roku 2008 problémy, Buffett neváhal "vysoliť" 5 miliárd dolárov za preferenčné akcie s 10 % ročnou dividendou, ktoré neskôr predal so ziskom 25 %. Z piatich miliárd investovaných dolárov mal zisk zhruba 4,5 miliardy dolárov, čo by určite potešilo nejedného investora.

Buffett sa považuje vo svete investovania za celkom špecifický prípad, v normálnom živote to je celkom iné. V tomto prípade ale ide skôr o to, či investor využije príležitosť, ktorú mu trh ponúkne, alebo ju zahodí. Ak plánujete investovať iným spôsobom, ako je nákup a držanie navždy, čo je prípad Buffeta, budete musieť urobiť rozhodnutie, kedy a koľko investovať a kedy a koľko speňažiť. Pri dostatočne dlhom investičnom horizonte je pravdepodobnosť, že zostanete úplne pasívnymi investormi, je prakticky nulová.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy