oPeniazoch.sk, mises Foto: thinkstock
Záverečné dejstvo monetárnej manipulácie je na dohľad. Od roku 2008 už centrálne banky urobili všetko, čo považovali za potrebné, aby odrazili následky krízy. Problémom však je, že tieto keynesiánske a monetárne zásahy vytiahli akciové trhy nebezpečne vysoko, ako politický cieľ "pričom hladiny aktív strácali súvislosť s hospodárskym rastom.
Nepriateľom prosperity je v očiach globálnych ekonomických politických činiteľov túžba spotrebiteľov ušetriť a rozhodnutie firiem pozdržať, hoci aj v krátkodobom horizonte, svoje investície. Ako "riešenie" ponúkajú jed, ktorým sa infikuje celý západný svet už niekoľko desaťročí. Je to zvýšenie množstva poskytovaných úverov, lacnejšie peniaze a úsilie o čo najväčší spotrebiteľský dopyt.
Tento ortodoxný postup ale aktuálne zlyháva.
Uvoľnená menová politika viedla len k zadlženiu ekonomiky a vytvoreniu bubliny, ktorá sa stále viac nafukuje do podoby komplexnej frašky. V januári trhy svojim prepadom investorom pripomenuli, že to, čo ich tlačí umelo hore, sa nedá udržať donekonečna. Menová politika, ktorá pohybom do záporného úrokového územia pripomína skôr pomstu, nebude fungovať sťa by zázračný liek potrebný na zabezpečenie základov pre lepší budúci výkon ekonomiky. Rakúska škola to už vie dávnejšie, ale hlavný ekonomický prúd to ešte len začína verejne priznávať.
Avšak tieto lekcie si zatiaľ neosvojili ekonomickí politickí činitelia ani mnohí finanční vedátori. V skutočnosti tento najnebezpečnejší ekonomický klam je stále základom celého finančného svetonázoru. Napríklad konštantne sa opakujúca téma, ktorá označuje "nadbytok úspor" a nízky dopyt spotrebiteľov za hlavného nepriateľa, ako hlavnú prekážku brániacu hospodárskej stabilizácii. Pozrime sa čo o tom píše denník Financial Times. Globálna ekonomika trvalo spomaľuje. OECD aktuálne predpovedá, že rast globálnej produkcie pre rok 2016, "by mal byť vyšší ako v roku 2015, samo o sebe je to najpomalšie tempo za posledných päť rokov." Ukrýva sa za tým jednoduchá realita: rastie globálny nadbytok úspor, tendencia uprednostniť sporenie pred investíciami, čo nie je nič iné ako "syndróm deficitu chronického dopytu".
Je to správny ekonomický spôsob myslenia, prenášať ekonomické utrpenie na úspory, keď sa politikom nepodarilo prehovoriť ľudí, aby neváhali svoje peniaze minúť, alebo ich "investovať"? V skutočnosti by sporitelia mali byť pochválení a nie trestaní za to, že sa zdržia spotreby. Oni vlastne prostriedky usporili, namiesto toho aby ich alokovali do nevhodných investícií, ktoré bývajú najrýchlejšie zrušené.
Pre zástancov rakúskej školy sú práve kolabujúce bubliny, vyplývajúce z "hromadenia" peňazí a odmietnutia nákupu predraženého "tovaru", predpokladom pre budúci ekonomický rast. To preto, že problémom je samotná bublina, a nie jej prasknutie. Bublina je čas zlých investícií a nesúlad medzi časovými preferenciami spotrebiteľov a prideľovaním zdrojov, vznikajúci z umelého rozšírenia ponuky peňazí. Je to vlastne falšovanie úrokových sadzieb, ktoré podporuje investície do oblastí, ktoré ale ekonomika nie je pripravená zvládnuť. A zatiaľ čo v blízkej budúcnosti sa bublina javí ako prosperita výhľad na lepšie časy, je to vlastne len zasiatie semena deštrukcie. Je to súčasť cyklu nafukovania a následného prasknutia, pričom prasknutie je len potrebná úprava, ktorá dáva spoločnosti skvelú príležitosť "začať odznova", a to hneď teraz. Bohužiaľ, my sme vlastne nikdy nedostali možnosť robiť veci správne, pretože hospodárski byrokrati v našom systéme uzavretého trhu sa obávajú prasknutia viac ako nafukovania. Pozerajú sa na veci spiatočnícky. Nechápu, že úspory dokážu liečiť problémy spôsobené bublinami.
Takže, takzvaný "globálny nadbytok úspor," má za ekonomickú úlohu podporiť nastavenie cien investičného majetku naspäť na ich správnu úroveň. Odmietnutie účasti v bubline spôsobuje komplikácie pri nadhodnocovaní úrovne akciových trhov po celom svete. To, čomu hlavný prúd nerozumie, je, že nadhodnotené úrovne akciových trhov sú výsledkom podkladovej hniloby v samotnom systéme. Vygraduje sa to až do kolapsu, ktorý spôsobí šok pre celú generáciu nepripravených dôchodcov, najmä tých, ktorí sa spoliehajú na vyššie dôchodky vďaka dobrej výkonnosti akciového trhu v blízkom až strednodobom horizonte.
Ale aj v prípade, že ekonomika už nebude generovať množstvo zlých investícií vyvolávaných centrálnymi bankami, a namiesto toho prejde na riadne udržateľný základ akumulácie kapitálu, kedy budúce generácie budú žiť v skutočne prosperujúcom svete, ekonomickému utrpeniu sa nevyhneme. Prehrievanie trhov, zavádzanie nútenej spotreby a nevhodné investície, predstavujú smrteľnú ranu pre západné civilizácie. Len bolesť v krátkodobom horizonte môže umožniť dlhodobý rast. Ekonomické úspory sú liek, a mali by byť vítané s otvorenou náručou.
Autorom je C. Jay Engel, nezávislý investičný poradca v The Sullivan Group.
