oPeniazoch.sk, Grant Thornton Slovensko Foto: thinkstock; TASR/Martin Baumann
Nová legislatíva k vysielaniu zahraničných zamestnancov na Slovensko spôsobí firmám obrovské škody a môže odradiť potenciálnych investorov.
Novela zákona v oblasti vysielania zamestnancov, ktorá začne platiť od júna 2016, znižuje konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní so susednými štátmi. Dôvodom sú nové byrokratické povinnosti, ktoré firmám výrazne zvyšujú náklady spojené so zamestnaním zahraničných zamestnancov na Slovensku. Tých dnes na Slovensku pôsobí vyše 22 tisíc. Za nedodržanie zákonných povinností navyše hrozí firmám pokuta od 2 000 až do 200 tisíc eur.
Podľa novej právnej úpravy (Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb) všetky firmy, ktoré vyšlú zamestnancov v rámci skupiny spoločností alebo k zákazníkom so sídlom na území Slovenska budú povinné nahlásiť rozsiahle množstvo údajov Národnému inšpektorátu práce. Štát vyžaduje osobné údaje o zamestnancovi, jeho pracovnú zmluvu vrátane výšky platu, ako aj podrobnú evidenciu pracovného času zamestnanca počas jeho pobytu na Slovensku. Novela sa dotkne 22 504 zahraničných zamestnancov (z toho 19 428 z krajín EÚ) a ich zamestnávateľov, ktorí podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k decembru 2015 pracovali na Slovensku. Pri nesprávnych či chýbajúcich údajoch hrozí firme podnikajúcej na území Slovenska, ktorá sem vyslala zahraničného zamestnanca, pokuta od dvoch do dvesto tisíc eur. Podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko hrozí medzinárodným firmám v dôsledku novely výrazné zvýšenie nákladov.
"Vláda znovu zvyšuje administratívne zaťaženie firiem. Tieto opatrenia nielenže dodatočne výrazne zaťažujú firmy, ale tiež oslabujú konkurenčnú pozíciu Slovenska ako krajiny, ktorá je do veľkej miery závislá na zahraničných investíciách,“ hodnotí novelu zákona Wilfried Serles, daňový poradca a vedúci partner Grant Thornton Slovensko.
Zákon postihne najmä automobilky a IT
Zákon zaťaží najmä početné dcérske spoločnosti medzinárodných automobilových a IT spoločností na Slovensku, ktoré výrazne prispievajú k hrubému domácemu produktu na Slovensku. "Tieto spoločnosti sú zvyknuté vysielať svojich kvalifikovaných zamestnancov tam, kde sú potrební, a to nekomplikovaným spôsobom. Ak bude Slovensko zvyšovať byrokratické prekážky takýmto spôsobom, bude tým odrádzať zahraničných investorov od príchodu na Slovensko. A firmy, ktoré tu už podnikajú, sa môžu rozhodnúť presunúť svoje podnikanie do okolitých krajín, ktoré takúto byrokraciu nepoznajú," vysvetľuje W. Serles.
Poľsko nevyžaduje nahlasovanie, Česko a Maďarsko iba formálne údaje
V Poľsku firmy nemusia nahlasovať žiadne zoznamy zahraničných zamestnancov štátnym úradom. V Čechách firma nahlasuje vyslaného zahraničného zamestnanca na Úrade práce zo štatistických dôvodov. Štát pritom nevyžaduje zmluvu či výšku platu. Postačuje mu meno a bydlisko zamestnanca, číslo pasu, dosiahnuté vzdelanie, miesto výkonu práce a deň začatia a skončenia práce na území Českej republiky. Firma sa zaväzuje, že zamestnanec bude pracovať pri dodržaní českých predpisov o minimálnej mzde, bude sociálne a zdravotne poistený a nebude nijako diskriminovaný. Za nedodržanie hrozí pokuta od Inšpektorátu práce do 2 miliónov českých korún (74 tisíc eur).
V Maďarsku firma maximálne do 30 dní od začiatku dočasnej práce nahlasuje na pracovnom úrade meno, adresu a štátnu príslušnosť zamestnanca a miesto, kde bude dočasne pracovne pôsobiť. Zákon v ďalej časti hovorí už len o povinnosti zamestnanca prihlásiť sa ako daňový rezident kvôli zaplateniu dane z príjmu, ak sa na neho vzťahujú príslušné podmienky
5 sektorov, kde je zamestnaných najviac zahraničných zamestnancov (a novela zákona ho postihne najviac)
- Automobilový priemysel
- Strojárstvo
- Stavebníctvo
- Ťažba a dobývanie
- Poľnohospodárstvo
Zdroj: Martin Hošták – interné štatistiky Republikovej únie zamestnávateľov (RUZ), stav: február 2016
Daňový poradca Wilfried Serles hovorí, že podobné administratívne prekážky, ktoré je nutné prekonať v prípade vyslania zamestnancov na Slovensko, existujú aj v Rakúsku. „Dúfam však, že Slovensko sa neinšpirovalo v Rakúsku, pretože ide skutočne o kontraproduktívne zmeny. Táto úprava zákona nerieši problém nelegálnych pracovníkov, ktorý chcela slovenská vláda pravdepodobne podchytiť. Zamestnanci, ktorých vysielajú medzinárodné firmy na Slovensko, spravidla nepatria medzi neregistrovaných zamestnancov.“
Zmena legislatívy okolo zahraničných zamestnancov súvisí s adaptáciou dvoch európskych smerníc: 2014/67/EU o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb a 2014/54/EÚ o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov. Snahou EÚ je zabrániť neférovému zaobchádzaniu so zamestnancami. Je pritom na každom štáte, akými opatreniami „naplní“ zámer smernice. Z toho vyplývajú aktuálne rozdiely medzi štátmi strednej Európy.
Boj proti čiernej práci: Pomôže len kontrola rizikových branží a lepšia kontrola
Ak chce Slovensko ďalej obmedziť čiernu prácu, radia konzultanti Grant Thornton Slovensko sústrediť sa na iné dve opatrenia.
• Daňové úrady sa musia vo väčšej miere sústrediť na rizikové oblasti, kam štatisticky patrí stavebníctvo a firmy, ktoré stavebníkom zabezpečujú podporné práce.
• Štát musí zlepšiť komunikáciu medzi daňovými úradmi a Sociálnou poisťovňou. V súčasnosti na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by s tímom špecializovaných pracovníkov kontrolovala daň z príjmu, platenie odvodov a zdravotného poistenia.
