Prečo by sme sa mali báť bezhotovostného sveta

, the guardian Foto: thinkstock;SITA/AP

Chudobní ľudia a malé podniky sa spoliehajú na hotovosť. Bezkontaktný systém pravdepodobne len prehĺbi priepasť chudoby a otvorí cestu k desivému dohľadu štátu nad doteraz nekontrolovaným príjmom napríklad v podobe prepitného.

Hotovosť umožňuje svojim užívateľom nakupovať, predávať, či ukladať svoje bohatstvo, bez toho, aby boli závislí na niekoho inom. Boom bezhotovostných prevádzok, už aj na úrovni trafiky, či kaviarne, je ale ďalším krokom k smrti hotovosti.

Asi nenapíšeme nič nové, aj peniaze časom ovládnu technológie. Presne tak ako tomu bolo aj v minulosti. Odlievanie mincí nahradili veľrybie zuby a iné podobné primitívne formy peňazí. Tlačiarenský lis urobil to isté s vzácnymi kovmi. Papier vytlačil zlato. Elektronické bankovníctvo teraz vytláča z obehu bankovky a mince. Bezkontaktné platby sú predsa omnoho pohodlnejšie než prehrabávanie sa v peňaženke.

Celý progres je v poriadku, ak ľudia robia tieto rozhodnutia dobrovoľne. A potom je tu neoficiálna vojna proti hotovosti, ktoré sa aktuálne vedie, napríklad aj vyradením vysokých nominálov v spoločnej mene v podobe kampane za likvidáciu 500 eurových bankoviek. Nikto dnes nevie, aké by to malo v skutočnosti dôsledky.

Už žijeme vo svete, v ktorom rastie priepasť medzi chudobnými a bohatými. Nerovnomerné rozdelenie majetku i príjmov je na úrovni, akú sme doteraz nevideli. Asi právom rastú obavy, že bezhotovostná spoločnosť môže tento globálny problém ešte viac zhoršiť. Ešte viac moci sa totiž bude dať sústrediť do finančného sektora, kde banky a fintech firmy budú môcť lepšie dohliadať na všetky transakcie. Kríza z roku 2008 ukázala, že keď príde na vec, banky sú zrazu vyňaté z inak veľmi účinnej regulácie. Aj v prípade bankrotu predsa musí zostať jedna, ktorá bude aj naďalej fungovať. Skutočne chceme, aby tento sektor mal ešte väčší vplyv a moc?

Za najväčšie zlo v vo svete bez hotovosti sa považuje skutočnosť, že každá platba, ktorú urobíte, bude sledovateľná. Kto by chcel, aby vlády, banky či prevádzkovatelia platobných procesov mali potenciálny prístup k týmto informáciám? Voľná ruka v tomto smere predstavuje obrovský potenciálny priestor pre orwellovské úrovne dohľadu. To môže byť pre mnohých viac ako desivé. Na strane druhej je svet hotovosti, umožňujúci veci nakupovať a predávať, ale aj ukladať svoje bohatstvo, bez toho aby ste boli závislí na niekom inom. Môžete zostať mimo finančného systému, ak si to tak želáte. Pre takéto rozhodnutie existuje mnoho dôvodov, či už morálnch, alebo praktických. Spomeňme si, ako sa ľudia v roku 2008 ponáhľali, aby stihli vytiahnuť svoje peniaze z bánk. V prípade, že finančný systém sa skutočne priblížil čo najbližšie ku zlomovému bodu, ako nám to bolo prezentované, potom sú takéto kroky plne oprávnené. Keď sa cyperský bankový sektor potácal nad útesom finančnej katastrofy v roku 2011, videli sme, ako sa peniaze obyčajných ľudí na vkladových účtoch použili na záchranu systému. Ak by vašim celoživotným úsporám hrozilo zabavenie kvôli záchrane nejakej korporácie, asi by ste sa aj vy riadne poponáhľali, aby ste si ich stačili vziať späť.

Podobnú paniku sme mali možnosť vidieť v Grécku a v menšej miere v celej južnej Európe. Mervyn King, bývalý guvernér Bank of England, nedávno vyhlásil, že bankový sektor je dostatočne silný na to, aby sme neboli svedkami podobnej paniky opäť. Pozrime sa ale do Japonska, kde centrálna banka uvalila negatívne sadzby, čiže si banka účtuje peniaze za vklady. Má to vyprovokovať ľudí k výdavkom, namiesto toho aby sporili. Čo to ale v skutočnosti vyvolalo? Toľko peňazí bolo stiahnutých z tamojších bánk, že sa okamžite vypredali všetky trezory. To všetko sú úplne legitímne dôvody prečo chcú ľudia vystúpiť z takéhoto systému. Určite nie je riešenie to, že teraz sa všetci rozhodnú vybrať si svoje peniaze z banky, ale všetci by sme takúto možnosť mali mať. Peniaze vám túto možnosť poskytujú, tak prečo by sme sa jej mali vzdávať? Koniec koncov sú to naše peniaze a nie peniaze bánk.

Peknú paralelu nájdeme k tejto problematike v telekomunikačnom biznise. Počas svojho vrcholu v roku 2008, malo celosvetovo pevnú linku takmer 7 miliárd ľudí. Dnes má viac ako 6 miliárd ľudí mobilný telefón, čo je podľa štúdie OSN viac, než tých, čo majú prístup k splachovacej toalete. Mnohí tvrdia, že mobilná komunikácia povstala na ruinách pevnej linky, pretože ide o nadradenú technológiu, ktorá dokáže zabezpečiť väčšie pokrytie. Asi na tom niečo bude.

Ale hlavný dôvod, prečo má mobilná komunikácia navrch, je ten, že ak by ste chceli mať pevnú linku, budú od vás chcieť, aby ste mali aj bankový účet a nejaký kredit. Približne polovica svetovej populácie je "nebanková", bez prístupu k základným finančným službám, ktoré akože nevyhnutne potrebujete. Telekomunikačné spoločnosti v tejto časti spoločnosti nevideli žiadnych potenciálnych zákazníkov. Preto sa potrebná infraštruktúra nikdy nevybudovala a mnohí chudobnejší ľudia boli ponechaní svojim obmedzeným možnostiam komunikácie. Situácia sa ale výrazne zmenila príchodom mobilov, ktoré si môžete kúpiť za hotovosť. Nemusíte byť klientom žiadnej banky. Takmer každý si môže kúpiť mobilný telefón, aj keď nie ten najmodernejší. Finančný systém vlastne tvoril prekážku v pokroku pre chudobný svet, zatiaľ čo svet hotovostný im túto možnosť sprostredkoval.

Šesť miliárd ľudí po celom svete budú mať do roku 2020 smartfón. Získajú tak takmer všetko, čo v súčasnosti potrebujú, aby sa mohli zapojiť do e-commerce. Všetko okrem finančného začlenenia. To je dôvod, prečo v budúcnosti zohrajú tak obrovskú úlohu v rozšírení nových foriem digitálnej hotovosti, od M-Pesa v Keni až po globálny Bitcoin. Dokážete tak používať peniaze, aj keď nie ste viazaní bankou.

Hotovosť dne využívame pre malé transakcie, nákup sladkosti, novín, či iných drobností je stále v mnohých krajinách ešte neekonomické spracúvať iným spôsobom. Hotovosť bude v takomto prípade vždy najrýchlejší a najpriamejší spôsob platby. Ak chcete dať všimné čašníkovi, asi to radšej urobíte v hotovosti, aby sa peniaze dostali priamo k nemu a nie k jeho, povedzme bezohľadnému, zamestnávateľovi. Rovnako je to aj pri nákupoch na trhu, kde si kupujete tovar priamo od „výrobcu“ s vedomím, že dostane peniaze bez toho, aby sa na tom percentuálne priživil nejaký sprostredkovateľ.

Ale samozrejme, hotovosť má aj ďalšie využitia pre súkromné ​​transakcie, a treba povedať, že nie všetky sú automaticky nezákonné. Malé začínajúce podniky potrebujú peňažnú ekonomiku. Chudobní ľudia potrebujú peňažnú ekonomiku. Vojna proti hotovosti je vojna proti nim.

Ak by sme len pasívne počúvali šírenie tých všetkých takmer poplašných správ, museli by sme si myslieť, že všetci užívatelia hotovosti sú buď zločinci, daňové podvodníci, alebo teroristi. Iste, niektorí celkom úspešne využívajú hotovosť s cieľom vyhnúť sa daniam, ale je čo je to v porovnaní so scenárom, aký používa na dosiahnutie rovnakého cieľa taký gigant ako je Google alebo Facebook. Google nepotrebuje hotovosť, aby sa vyhol daňovej povinnosti, dokáže to dosiahnuť legislatívnymi prostriedkami.

Hotovosť predstavuje možnosť celkového finančného začlenenia, ale postupom času sa znej stáva luxus a nie samozrejmosť. Bez finančného začlenenia budú existovať ľudia, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu budú „bankovaniu“ brániť a ocitnú sa tak v pasci chudoby. Preto by sme mali byť opatrní ak ide o vojnou proti hotovosti.

Súvisiace články

Aktuálne správy