oPeniazoch.sk, investujeme.cz Foto: thinkstock
Finanční poradcovia ročne sprostredkujú obrovské množstvo zmlúv o životnom poistení, investičných fondoch, hypotekárnych úverov, významne sa podieľajú aj na uzatváraní nových neživotných poistiek, stavebného sporenia a ďalších produktov. V drvivej väčšine prípadov si za svoje služby berú provízie. Sú však aj takí, ktorí si vezmú aj odmenu od klienta.
Provízne odmeňovanie je také, kedy odmenu vypláca poisťovňa, banka či investičná spoločnosť. Systém, kedy poradcov zaplatí priamo klient, je zavedený napríklad vo Veľkej Británii, kde sa možnosť odmeňovania formou provízií pri investičných či rezervotvorných produktoch zakázala. Finanční poradcovia boli nútení presvedčiť klienta, že sa mu vyplatí si poradcu zaplatiť. Podobným smerom sa vybrali aj iné krajiny, napríklad Holandsko, Dánsko a Fínsko.
Objavujú sa ale aj návrhy, kedy sa platba aspoň čiastočne presúva od spoločností ku koncovým zákazníkom. Fee-based model predpokladá, že finančný poradca dostáva nejakú (pravdepodobne menšia) províziu od finančných spoločností, ale zároveň aj od klienta. V tomto prípade by klient platil ročne za to, že mu finančný poradca poskytol nadštandardnú službu, ako napríklad analýzu portfólia.
Druhým variantom je presný opak. Zákazníci zaplatia počiatočnú transakciu, finančný plán, akvizičné náklady atď. Tieto položky sa radia medzi tie najnákladnejšie. A finančný poradca si následne od finančnej inštitúcie nechá zasielať priebežné provízie, z ktorých si hradí servis. Typickým príkladom môže byť pevná sadzba provízie za vytvorenie finančného plánu.
Potom tu máme fee-only modely, kedy finančný poradca neberie žiadnu províziu od akejkoľvek finančnej inštitúcie, ale iba od klienta. Možností, ako v tomto prípade finančného poradcu platiť, je niekoľko. Môže to byť na základe hodinovej sadzby, alebo sa určí pevná sadzba za úkon (servisné operácie, vytvorenie finančného plánu). Do úvahy prichádza aj success-fee, čo je zmluvne ukotvený podiel na výnose, ktorý sa podarí dosiahnuť v rámci investičného portfólia. Takže vo chvíli, keď klientovo portfólio zarobí nejakú čiastku, odovzdá vopred dohodnutý podiel svojmu finančnému poradcovi. O niečo jednoduchšie je vyplácanie percenta z celého objemu aktív "pod správou".
Tento model funguje dvoma spôsobmi. Buď zákazníci dostanú faktúru na konkrétne úkony, ktoré následne poradcovia preplatia, alebo model z Veľkej Británie, kedy tieto úkony preplácajú finančné inštitúcie až potom, čo ich klient odsúhlasí.
Platené poradenstvo je model, ktorý je dostupný skôr vyšším príjmovým skupinám a nie je určený bežným klientom. Akokoľvek sa takýto model môže zdať ideálny, musí sa najskôr objaviť ochota platiť za poskytnuté rady, ako je tomu v iných krajinách. Budú Slováci ochotní za takéto rady platiť? Majú alebo budú mať pre nich informácie tohto druhu takú cenu, aby si ich zaplatili?
