oPeniazoch.sk, fusion.net Foto: SITA/AP;thinkstock
Nebudú to ľudia starí zmýšľaním, ani telom, budú starí len pri pohľade na ich dosiahnutý vek. Ľudstvu sa totiž podarí uniknúť smrti, lebo dokáže zastaviť proces starnutia. A všetci tí, čo si to budú môcť dovoliť, budú razom vyzerať neprirodzene mlado ako všetky tie nestarnúce hollywoodske hviezdy.
Navždy mladí budú vládnuť svetu svojim nesmiernym bohatstvom. Veľkou otázkou je, kto budú títo ľudia a či bude predĺženie života dopriate len 1 % oligarchov, alebo to bude prínos zdieľaný celým ľudstvom?
Za predĺžením života treba hľadať technológie. Možno to dnes znie celkom šialene, ale giganti ako je Google, alebo skôr Alphabet a iné novšie technologické monštrá už investujú nemalé prostriedky do predĺženia života. Ich poslaním je "využiť moderné technológie na zvýšenie našich vedomostí o biológii, ktorá riadi život ako taký. Budeme využívať tieto znalosti, aby sme vymysleli ako máme zasiahnuť, aby sme umožnili ľuďom viesť dlhší a zdravší život," píše sa na webe spoločnosti Calico.
Calico ale nie je zďaleka jedinou v aktivitách zaujímajúcich sa o predĺženie života. Mnoho laboratórií po celom svete sa dnes snaží odomknúť genetický základ starnutia, a to najmä tým, že podrobuje štúdiám veľmi starých ľudí. Výskumníci kombinujú nástroje na spracovanie veľkých objemov dát s klesajúcou cenou sekvencovania ľudského genómu, čo by mohlo priniesť nový pohľad na to, vďaka čomu by sme dokázali žiť dlhšie. Malo by to vyústiť do vývoja lieku na konzerváciu mladosti.
Okrem vývoja čisto biologických roztokov, sa udial veľký pokrok v protetike a náhrade ľudských orgánov. Táto oblasť zahŕňa všetko od umelého srdca a priameho rozhrania medzi mozgom a mechanickými končatinami až po 3D tlač zo živých tkanív. Keď sa všetky tieto pokroky pospájajú mohli by sme získať celkom rozumnú šancu na zvýšenie dĺžky života nad dnešné maximum. Pripomeňme, že v súčasnosti najdlhšia žijúca osoba bola francúzska lady Jeanne Calment, zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov.
Lekárskym a technologickým aspektom predĺženia života sa dnes dostáva veľa pozornosti. Ale okrem obvyklých diskusií o raste a zlepšení životnej úrovne, sa len veľmi málo hovorí o sociálnych a ekonomických dôsledkoch dlhovekosti.
Ak by sa nám skutočne podarilo natiahnuť život človeka na povedzme dvojitú hodnotu, teda na 200 alebo 250 rokov, potom je určite zaujímavé sa pobaviť o samotnom odchode do dôchodku. Spochybníme tým aj súčasný systém, ktorý sa snaží nájsť dostatok peňazí pre dôstojný život seniorov. Na osobnej úrovni sa budeme musieť vyrovnať s vedomím, že smrť je len liečiteľná patológia, niečo ako chronické ochorenie. Mohli by sme len špekulovať o tom, ako sa zmení naše chápanie zmyslu života a ako sa bude vyvíjať otázka náboženstva v tejto novej, vylepšenej realite.
Sociálny rozmer predĺženia života navyše so sebou nesie potenciálne nebezpečenstvo. Začnime s dostupnosťou liečby staroby. Budú tieto pokroky v medicíne kryté zdravotným poistením? Bude liečba povinná ako dnes vakcinácia? Alebo bude voliteľná, a bude skôr spadať do kategórie vylepšenia si životného štýlu sťa by v určitých aspektoch plastická chirurgia?
To, či by zastavenie starnutia malo, alebo nemalo byť kryté z poistenia bude výsledkom veľmi zložitých rokovaniach v spoločnosti. Bude to podobné súčasnej diskusii v USA, kde sa proti sebe stavajú názory, či by antikoncepčné pilulky mali byť hradené súkromnými poisťovňami, alebo nie. Je pravdepodobné, že to bude chvíľu trvať, kým padne rozhodnutie, ktoré časti predĺženia života budú považované za oprávnené na hradenie z poistenia.
Ak poisťovne nebudú v plnej miere hradiť predĺženie života, technologické výdobytky si budú môcť dovoliť iba tí, ktorí na to budú mať. Možno, že sa to poberie smerom pôžičiek na medicínske účely. Táto možnosť ale pravdepodobne odpadá v menej rozvinutých krajinách. Dajú sa vytvoriť určité paralely so súčasnou záchranou života pri liečení AIDS. Budeme to považovať za etický imperatív, ak predĺženie života nebude dostatočne lacné pre menej majetných? A ak áno, kto bude v takom prípade znášať náklady?
Ekonomická nerovnosť v priamej úmere so smrťou je známy fakt. Ľudia v chudobnejších krajinách sa dožívajú omnoho nižšieho veku ako v rozvinutých regiónoch. Pre porovnanie v Čade je stredná dĺžka života pri narodení 49,81 roka, v Japonsku 84,74 roka. Pritom treba mať na pamäti, že toto je priemer. Ešte divokejšie rozdiely nájdeme v rámci krajín samotných. V USA je veľkosť majetku kľúčovým faktorom pre dĺžku života. Najchudobnejších 20 % americkej populácie sa dožíva 76,1 roka, zatiaľ čo horných 20 % má dĺžku života 88,8 roka.
Teraz si predstavte, ako sa zmení tento priepastný rozdiel, ak to vynásobíme troma. Horných 20 % sa dožije 200 alebo 250 rokov, zatiaľ čo spodná pätina obyvateľstva zostáva uväznená v dnešnom rozsahu. Tí, ktorí sú už dnes na tom dobre, budú môcť pokračovať v hromadení majetku po celý život, okamih, kedy sa stane predmetom dedičstva sa odkladá. Ak by sme rozmýšľali týmto spôsobom, potom predstavuje súčasná príjmová a majetková nerovnosť nebezpečenstvo pre spoločnosť a demokraciu. Dalo by sa čakať, že raz budú oligarchovia žiť prakticky navždy. A to ešte nie je ten najčernejší scenár, ktorý predpokladá, čo by asi predstavoval samovládca s neobmedzeným prístupom k finančným zdrojom pre svoju krajinu. Stačí sa pozrieť na severokórejského Kim Čong-una, ako lipne na svojej moci aj po tri stáročia vďaka lekárskemu elixíru mladosti. To by od základu prepísalo význam označenia doživotný vodca.
Stručne povedané, mali by sme si dávať pozor na celý ten humbug okolo večného života. Hlavne pokiaľ ide o spoločnosť ako takú. Musíme veľmi dbať aj na neplánované dôsledky technologického pokroku, o to viac, ak ide o predĺženie života. Nie je to ani zďaleka tak jednoduché ako si to mnohí podnikatelia zo Silicon Valley predstavujú. Technologický vizionár Steve Jobs raz povedal, že "smrť je pravdepodobne najlepším vynálezom života. Je to agent životnej zmeny. Odprace to staré, aby urobil cestu pre to nové."
Mnohí súhlasíme s jeho filozofiou a nechceme žiť večne. Skutočnosť, že život je konečný a krátky je nielen motivácia, ale aj komfort. Dokážete si tak užívať každý okamih o to intenzívnejšie. A keď vám čas vypršal, môžete byť šťastní, že dávate priestor svojim deťom.
