oPeniazoch.sk, ČTK; Foto: TASR/Martin Baumann;Štefan Puškáš
Na výsledky sobotňajších parlamentných volieb reagovali aj ekonomickí analytici. Podľa nich je ťažké hovoriť o bezprostrednom vplyve na slovenskú ekonomiku, v dlhodobejšom výhľade ale krajina rozhodne potrebuje stabilné prostredie.
"Nová vláda nebude stabilná a bude plná kompromisov. To sa určite prejaví v zahraničnej politike, ktorá by mohla do istej miery spomaliť tok zahraničných investícií na Slovensko a tak negatívne ovplyvniť hospodársky rast," povedal analytik českej spoločnosti Colosseum obchodujúcej s cennými papiermi František Bostl.
Rast HDP by sa podľa neho mohol spomaliť pod vplyvom skomplikovanej politickej situácie až o 0,5 percenta ročne kvôli spomaleniu prílivu zahraničných investícií. Možno tiež očakávať negatívny vplyv na trhu práce, na ktorom čaká spomalenie rastu tvorby nových pracovných miest.
"Slovensko je malou otvorenou ekonomikou, jej vývoj do veľkej miery preto ovplyvňuje dianie najmä v EÚ alebo v eurozóne. Samozrejme, že z dlhodobého hľadiska je potrebné, aby krajina mala stabilnú vládu," uviedla analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Stabilné prostredie je podľa nej potrebné pre realizáciu opatrení, ktoré podporia hospodársky rast a ktoré sú viazané najmä na školstvo a zdravotníctvo. Nelichotivý stav oboch týchto oblastí bol jedným z hlavných tém predvolebnej kampane, ktorú poznačili hromadné výpovede zdravotných sestier a štrajk časti učiteľov.
Podľa riaditeľa mimovládneho Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Richarda Ďuranu by krajina skôr ako stabilnú vládu potrebovala stabilné podnikateľské prostredie. "Premiér aj parlament sa môžu meniť aj dvakrát do roka, ak nezhoršujú podnikateľské prostredie a nezvyšujú daňovú záťaž. Z dlhodobého hľadiska by však krajina strácala krok s krajinami ako Estónsko, ktoré aktívne zlepšujú podnikateľské prostredie, zvyšujú vymáhateľnosť práva a odstraňujú byrokraciu," poznamenal Ďurana .
Slovenskému hospodárstvu sa v súčasnosti darí. Vlani hrubý domáci produkt vzrástol o 3,6 percenta, čo bol najlepší výsledok od roku 2010. "Aby sme z tohto rastu vyťažili aj potenciál do budúcnosti, bude pre novú vládu potrebné rozbehnúť reformy, ktoré dlhodobo zlepšia podnikateľské prostredie a určite sa bude musieť zaoberať aj alarmujúcim stavom v školstve a zdravotníctve," poznamenal analytik VÚB Andrej Arady.
