Odborníci: Dlh Slovenska klesol, podnikateľské prostredie ani zdravotníctvo sa nezlepšilo

Diskusia 13  
Odborníci: Dlh Slovenska klesol, podnikateľské prostredie ani zdravotníctvo sa nezlepšilo
Zdroj: TASR
Foto: TASR/Michal Svítok


24. 2. 2016 - Slovenská ekonomika je v súčasnosti v lepšej kondícii ako pred štyrmi rokmi. Zlepšila sa situácia na trhu práce, vláda znížila dlh aj deficit.

Slovenská ekonomika je v súčasnosti v lepšej kondícii ako pred štyrmi rokmi. Zlepšila sa situácia na trhu práce, vláda znížila dlh aj deficit. Lepší ekonomický vývoj však mohla využiť na výraznejšiu konsolidáciu. Zhodujú sa na tom odborníci, podľa ktorých sa na druhej strane za posledné štyri roky na Slovensku nezlepšilo výraznejšie podnikateľské prostredie a neprijali sa ani dostatočné reformy v školstve a zdravotníctve.
"Pozitívom je, že vláda znížila štrukturálny deficit verejných financií zo 4,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2012 na zhruba 2,8 % HDP a súčasne zastavila rast verejného dlhu. Negatívom je, že ozdravovanie verejných financií sa v roku 2014 zastavilo a potrebné ďalšie opatrenia sa nechali na ďalšiu vládu, ktorá by mala počas dvoch rokov stlačiť deficit na nulu," uviedol pre TASR riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.



Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky Branislava Lackoviča možno vyzdvihnúť opatrenia vlády, ktoré prijala na zvýšenie efektívnosti výberu daní, čím sa zlepšili príjmy verejných financií. "Ďalšou významnou udalosťou je zlepšenie vývoja trhu práce. Je tu vysoký predpoklad, že táto oblasť bude mať stúpajúci vplyv na slovenskú ekonomiku aj v ďalších rokoch vzhľadom na získané dôležité investície ako automobilka Jaguar Land Rover a jej subdodávatelia, a to ako v oblasti priamych príjmov štátneho rozpočtu, tak aj ďalším zvyšovaním zamestnanosti, ziskovosti podnikov a domáceho dopytu," doplnil Lackovič.

Aj podľa analytika Nadácie F.A. Hayeka Martina Reguliho je situácia na Slovensku aktuálne lepšia ako bola v roku 2012. "Došlo k rastu ekonomiky a znižovaniu nezamestnanosti. V tomto smere je na tom Slovensko skutočne lepšie," podotkol Reguli.

Na druhej strane sú však odborníci presvedčení, že vláda mohla tieto lepšie časy využiť na výraznejšiu konsolidáciu. Kritiku od nich si vyslúžil kabinet Roberta Fica najmä za nezlepšovanie situácie v školstve, v zdravotníctve, ani v podnikateľskom prostredí. "Je chybou, že sa toto priaznivé obdobie nevyužilo na razantnejšie ozdravovanie verejných financií a na prijatie reforiem napríklad v školstve a zdravotníctve. Dlh nemocníc sa naďalej zvyšuje, dôraz na zvyšovanie kvality nie je dostatočný. Dôraz na meranie kvality ako aj na odmeňovanie učiteľov podľa dosiahnutých výsledkov chýba aj v školstve," tvrdí Goliaš.

Zrušenie rovnej dane bolo zase podľa Martina Reguliho signálom, že vláda nie je priateľsky naladená smerom k podnikateľom. "Podobne negatívne na podnikateľov dopadlo zvyšovanie odvodov, zavedenie daňovej licencie a sťažovanie zakladania eseročiek. Okrem toho aj zhoršovanie podmienok pre prijímanie zamestnancov znamenalo sťaženie situácie pre podnikateľov," hodnotí Reguli. Za nesystémové považuje aj prijaté opatrenia v sociálnej oblasti.

Slabinou Slovenska podľa odborníkov aj naďalej zostávajú regionálne rozdiely. Lackovič za chronické problémy považuje aj slabú vymožiteľnosť práva, korupciu a klientelizmus. "Z ďalších oblastí je napríklad potrebné analyzovať daňové nástroje zamerané na podporu rozvoja nájomného bývania. V súlade so zámermi štátu v oblasti zvýšenia dostupnosti bývania, so zreteľom na súčasný vývoj v oblasti bytovej výstavby a demografický vývoj, je nevyhnutné vo vyššej miere zapojiť súkromné zdroje do financovania bytovej výstavby," dodal Lackovič.