oPeniazoch.sk, becomingminimalis Foto: YT/WPLTV
Možno ste už počuli o mužovi menom Daniel Suelo, žije úplne bez peňazí už viac než 15 rokov, keď v roku 2000 odložil svoje celoživotné úspory do telefónnej búdky a z mesta odišiel. Najčastejšie sa zdržiava v jaskyniach a púšti v Utahu. Prežiť mu pomáha divoká vegetácia, zrazená zver, neraz vytiahne jedlo z kontajnerov. Niekedy mu pomocnú ruku podajú priatelia ale aj cudzinci. Daniel hrdo vyhlasuje, že nepoberá žiadnu podporu od vlády a to ani v podobe stravných lístkov.
Niekto si povie, že je to obyčajný šialenec, vyvrheľ spoločnosti, iného jeho príbeh dokáže inšpirovať, ako skúsiť žiť s menším majetkom. Svoj príbeh opísal v knihe s názvom Muž, ktorý skoncoval s peniazmi. V rozhovore pre server becomingminimalis tvrdí, že nemá rád, ak sa do popredia vyťahuje, že nie je odkázaný na pomoc vlády. Mohlo by to totiž vyzerať, že opovrhuje ľuďmi, ktorí túto pomoc poberajú. Nemyslí si ani, že by bol jeho osud niečo, čím by sa mohol chváliť, veď má len zopár vecí a žiadne peniaze. Iróniou je, že sa tým preslávil, na rozdiel od toho čo zdôrazňujú zástupcovia našej konzumnej spoločnosti.
Suelo pochádza z dobrej rodiny a chodil na vysokú školu. Nie je duševne chorý, ani narkoman. Jeho rozhodnutie zbaviť sa peňazí je aktom slobodnej vôle. „Bláznivý človek si o sebe nemyslí, že je blázon, takže môj názor je v tomto smere irelevantný. Ľudia si sami musia urobiť mienku, či som zdravý, alebo nie,“ hovorí s úsmevom. Bolo by podľa neho pekné, keby sme žili vo svete, ktorý považuje za šialencov tých, ktorí poškodzujú seba, ostatných, či naše životné prostredie. Nemali by sme takýchto ľudí velebiť. „Rozumná spoločnosť považuje za šialené zabíjať živé organizmy a ničiť zásoby potravín a vody, aby sa tým hromadilo niečo, čo nikto nemôže zjesť ani vypiť, ako je zlato, striebro, a peniaze. Je to šialené obetovať realitu tejto ilúzii.“
Suelo začal o živote bez peňazí rozmýšľať ešte ako dieťa. Dostával kresťanskú výchovu, preto sa čudoval, že ako nasledovníci Ježiša, sme prestali praktizovať jeho učenie. Nešlo mu do hlavy všetko to hromadenie majetku a hľadanie odmeny za všetko čo človek robí. Keď začal študovať na vysokej škole aj ostatné náboženstvá, zistil, že všetky svetové majú niečo spoločné. Vzdať sa majetku a nerobiť veci za odmenu. „Ak všetky učia to isté, musí to byť pravda. Čo by sa stalo, keby sme skutočne praktizovali toto učenie, pomyslel som si.“ Rodičia mladého Suela viedli aj k vzťahu k prírode, v ktorej trávili veľa voľného času. Ako dospelý už začal o súvislostiach premýšľať dôkladnejšie. Príroda je podľa neho vlastne istá forma ekonomiky. Napríklad ak si medveď vezme malinu, tá si nevyžaduje od neho nič na oplátku. Medveď si ju odtrhne s nulovým zmyslom pre povinnosť, neťaží ho žiaden pocit viny. Neskôr sa niekde vyprázdni a poskytne tým živnú pôdu pre organizmy, aj pre lepšie uchytenie semien maliny. „Človek nikdy nemohol v prírode vidieť, ako si dve divoké zvieratá vedome niečo vymieňajú. To je presne dôvod, prečo to funguje, pretože nikto nevie, ako to vlastne funguje!“
V prírode neexistujú úvery ani dlhy. Vedomie úveru a dlhu je poznanie dobra a zla, zvyšuje cenu jednej veci na úkor devalvácie tej druhej. „ Vedomie úveru a dlh je náš pád z milosti. Milosť znamená niečo zadarmo, darček,“ vysvetľuje Suelo. Ďalší impulz pre život bez peňazí prišiel z pozorovania svetovej ekonomiky a politiky. Alebo z hľadania vlastného ja. Suelo totiž trpí klinickou depresiou. „Začnete hromadiť majetok, ktorý nepotrebujete a zrazu sa objavuje strach a úzkosť. To je pravé šialenstvo. Zbytočné myšlienky a zbytočné fyzické majetky sú neoddeliteľne spojené. Hromadiť zbytočný majetok neznamená žiť v hojnosti, ako si myslíme, ale vedie to k životu v strachu. Prečo by sme sa ale mali báť, ak nie sme blázni? Je to len jednoducho nedostatok viery. Viera je všetko, čo dnes potrebujeme,“ tvrdí s presvedčením, že našiel liek, ktorý pomáha eliminovať zbytočné myšlienky o tom, čo všetko potrebujeme.
Dvanásť rokov bez peňazí neznamená život pustovníka. To najdôležitejšie, čo si podľa Suela z toho treba zobrať je, že musíme pochopiť ako nezištne dávať a prijímať. Aj ten najväčší biznismen je podľa neho len človek, ktorý dokáže dávať a prijímať bez akýchkoľvek vedľajších úmyslov v rámci rodiny či priateľov. „Bol som prekvapený, aký intenzívny hnev som vyvolal u tisícky ľudí, len tým, že som sa rozhodol vykašľať na peniaze. V tom čase mi to nevadilo, ale teraz si uvedomujem, že tento hnev nepochádza z pravej povahy ľudí, ale z ich pózy. Veď kto chcel počuť, že základom našej komerčnej civilizácie je len ilúzia? Peniaze existujú len v prípade, ak tomu veria dvaja, prípadne viac ľudí. Peniaze nie sú fyzická substancia, ale len viera uložená v hlave. Peniaze sú kreditom , čo doslovne znamená vieru, kredibilitu. Peniaze sú doslova ikonou vyznania, najväčšieho náboženstva uznávaného vo svete. A čo si myslíte, nebudú sa fundamentalisti hnevať, ak im narušíte túto ich vieru?“
Podľa Suela, máme život bez peňazí každý v sebe určitým spôsobom zakotvený. V našich každodenných činnostiach s priateľmi, rodinou ale aj neznámymi. „Ľudia mi hovoria, skoro každý deň, že zisťujú, nakoľko je život týmto spôsobom inšpiratívny a dokonca upokojujúci. Dokonca aj keď nemajú v úmysle vzdať sa peňazí, napriek tomu môžu zistiť, že to nie je žiaden koniec sveta, ak o ne prídu. Ak nie ste nábožensky založený, spomeňte si, že život prekvital v rovnováhe po milióny rokov bez peňazí, a prečo by sa to nedalo dosiahnuť aj dnes? Ako je možné, že ak prírodné katastrofy v podobe tornáda, zemetrasenia, či cunami poškodia celé obce a mestá, ľudia zrazu zabudnú na peniaze a začnú si nezištne navzájom pomáhať? Je to upokojujúce, že skutočná podstata sa skrýva pod maskou falošnosti komerčnej spoločnosti. Ak nebudeme praktizovať základnú pravdu vzdať sa majetku a nezištnej pomoci, o ktorej hovorí každé náboženstvo, potom sa naše náboženstvá stávajú deštruktívnou lžou, ako to vidíme všade vôkol nás.“
Bežný človek si asi nevie dosť dobre predstaviť život úplne bez peňazí. Zostane ohromený, keď si uvedomí, že aj on dokáže slobodne dávať a prijímať, čo je podľa Suela tá pravá podstata. Ďalej je to len o tom, či sme ochotní kultivovať túto pravú podstatu, bez ohľadu na to, aké máme postavenie v živote. „Niekto kedysi poznamenal, že naše mestá a obce by nemohli fungovať bez peňazí. Ale ja hovorím, že v takomto systéme, aký tu máme dnes, nemôže fungovať svet,“ hovorí Suelo a pridáva hneď jeden príklad: život v mestách, kde sused nepozná svojho suseda. Kde každý má svoj vlastný automobil, počítač, televízor, kosačku, práčku, atď. Rovnako ma svoje zásoby potravín, alebo kúsok pôdy, na ktorej by si mohol niečo vypestovať. „Čo keby sme začali viac komunikovať so svojim susedom a súhlasili s tým, že budeme veci zdieľať? Presne tak ako nás to učili v materskej škole a v kostole. Čo keby sme zdieľali autá, počítače, práčky, mali spoločnú večeru a pod.? Týmto spôsobom by sme nielen znížili svoje životné náklady, ale aj šetrili životné prostredie, a ako bonus, by sme dokázali vyčariť úsmev na tvárach osamelých. Potom by mestá a technológie slúžili nám a nie my im. Ale prečo sa do toho nepustíme, čo nás odrádza? No predsa naše zmýšľanie!“
Ako zdravý argument zvolí človek zakorenený do peňažného systému otázku, z čoho by asi tak bez peňazí žil. Musel by sa asi naučiť ako prežiť. Suelo tvrdí, že on sám nemá extra zručnosti, že je to skôr otázka dôvery. „Predstavte si niečo naozaj hlúpe. Čo ak by vám niekto ponúkol milión dolárov, aby ste žili počas jedného roka úplne bez peňazí? Ručím vám za to, že väčšina ľudí by našla spôsob ako to urobiť, či už kvalifikovaný alebo nie. Je to o nájdení odhodlania, to je motivácia väčšia ako milión dolárov!“
