oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Výbor ruskej vlády v utorok schválil zvýšenie spotrebnej dane na pohonné hmoty, ktoré má podporiť príjmy štátneho rozpočtu. Tvrdia to zdroje agentúry Reuters. Opatrenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. apríla, ak ho prijme ruský parlament, nebude to prvoaprílový žart.
Spotrebná daň v prípade benzínu vysokej akosti Euro V by mala stúpnuť o viac ako tretinu na 10 130 rubľov (114,60 eura) za tonu. Pri ostatných typoch benzínu by sa daň mala zvýšiť zhruba o štvrtinu na 13 100 rubľov za tonu (asi 148 eur).
Ruskú ekonomiku v ostatnom čase trápia negatívne dôsledky prudkého poklesu cien ropy. Hospodársku situáciu navyše komplikujú sankcie, ktoré na Moskvu uvalili západné krajiny kvôli ruskému postupu v ukrajinskej kríze. Hrubý domáci produkt Ruska sa vlani prepadol o 3,7 percenta. Zaznamenal tak najvýraznejší pokles od roku 2009, keď svetovú ekonomiku zvierala globálna finančná kríza. Svetové ceny ropy sa od polovice roku 2014 kvôli previsu ponuky nad dopytom prepadli o viac ako dve tretiny. Predaj ropy a zemného plynu pritom v Rusku zaisťuje viac ako polovicu príjmov štátneho rozpočtu.
Rusko hľadá aj iné možnosti, ako by dokázalo pokryť plánovaný rozpočtový schodok. Ruský minister financií Anton Siluanov oslovil dvadsať zahraničných bánk, vrátane Bank of China, Goldman Sachs, Citigroup alebo Barclays, rovnako ako tri domáce, Sberbank, VTB Group a Gazprombank. Pričom ešte v januári jeho námestník Sergej Storčak túto myšlienku zavrhoval s tým, že vďaka sankciám by šlo o zbytočný krok. Podľa Antona Tabacha, hlavného ekonóma moskovskej ratingovej agentúry RusRatings však nejde o vážne mienený pokus. "Ministerstvo financií len chce ukázať, ako je zaneprázdnené a zároveň si overiť, aká je ochota zahraničných bánk s Ruskom napriek sankciám spolupracovať," tvrdí Tabach.
"Rusko pravdepodobne potrebuje obnoviť prístup na medzinárodné trhy, aby zvýšilo svoje fondy pre financovanie tohtoročného rozpočtového deficitu," domnieva sa Greg Saichin, hlavný investičný analytik pre rozvíjajúce sa trhy v Allianz Global Investors Europe. "Problémom sú ale sankcie. Tie stále platia, ale dá sa očakávať, že môžu byť v lepšom prípade odstránené, alebo v najhoršom aspoň zmiernené," dodáva. V poslednom čase sa objavujú signály, že by sa vzťahy medzi Ruskom a predchádzajúcimi súpermi z obdobia studenej vojny mohli začať normalizovať. Minister zahraničia USA John Kerry využil každoročné stretnutie politických a ekonomických elít v Davose na to, aby dal najavo, že Spojené štáty budú zvažovať odstránenie protiruských sankcií ešte v tomto roku. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sa zase nechal počuť, že Európa by mala s Ruskom obnoviť bližšie vzťahy, aby sa podarilo vyriešiť problém občianskej vojny v Sýrii.
Protiruské sankcie síce Rusku nezakazujú uchádzať sa o financie na medzinárodných trhoch, predstavujú však spolu s lacnou ropou pomerne vážnu prekážku. V roku 2015 sa ruským spoločnostiam podarilo predať eurobondy v hodnote len 4 miliárd dolárov, zatiaľ čo ešte dva roky predtým to bol viac než desaťkrát väčší objem. Úroková sadzba na ruské vládne dlhopisy splatné v roku 2023 sa vyšplhali na 3,14 %, zatiaľ čo ešte v roku 2013 to bolo len 1,9 %. Desaťročné dlhopisy sa obchodujú s viac ako 5 % výnosom.
Nedostatok financií pre krytie rozpočtového deficitu je najväčšou za posledných päť rokov a do istej miery tak zatieňuje politické dianie. Pôvodný fond, ktorý Rusko vytváralo pre krytie deficitov, sa výrazne oslabil potom, čo ropa začala prudko zlacňovať. Súčasne sa vďaka rastúcej inflácii zvýšili úrokové sadzby dlhov lokálnych vlád.
Rusko naposledy ponúklo svoje vládne dlhopisy na medzinárodnom trhu v septembri 2013. Zatiaľ posledný emisie dosiahla objeme 6,8 miliardy dolárov. Bolo to len šesť mesiacov pred tým, než ruský prezident Putin anektoval polostrov Krym a na Rusko boli vzápätí uvalené prvé sankcie.
