oPeniazoch.sk, TASR
Európska komisia (EK) na budúci týždeň v utorok (16. 2.) predstaví tzv. zimný balíček o bezpečnosti energetických dodávok pre EÚ. Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič prezradil, že ide o súbor štyroch opatrení, ktoré sú v súlade so zámerom EK predstaviť tento rok 90 % z cieľov na dobudovanie jednotného energetického trhu.
Počas dnešného stretnutia s novinármi Šefčovič spresnil, že tento balíček bude pozostávať z novej smernice pre bezpečnosť dodávok plynu, z novej stratégie pre využívanie skvapalneného plynu (LNG) v Európe, novej stratégie pre lepšie využívanie energií pre vykurovanie a chladenie budov, ako aj nové rozhodnutie o transparentnosti pri medzinárodných zmluvách a komerčných kontraktoch v oblasti energie.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že EÚ z hľadiska energetickej bezpečnosti odporúča členským krajinám, aby zachovali princíp solidarity aj v oblasti energetiky, aby si vedeli v prípade núdze cezhranične pomáhať, pričom EÚ vedome zlaďuje svoju energetickú diplomaciu s jej politickými a bezpečnostnými záujmami vo svete.
To je dôležité, lebo téma Energetickej únie presahuje geografický rozmer EÚ – je na ňu naviazané Nórsko, západný Balkán, Turecko a ďalšie krajiny. Rovnako je to aj sektorovo širšia oblasť, ktorá sa „na rozhraní medzi 3. a 4. priemyselnou revolúciou“ prekrýva s novými trendmi v doprave či komunikačných technológiách.
Šefčovič spresnil, že EÚ prostredníctvom tohto balíka opatrení favorizuje plyn ako zdroj energie, ktorý vníma ako prechodné palivo k nízkouhlíkovej ekonomike. Plyn je podľa neho vhodnou náhradou za uhlie a ropu a zaistí súčinnosť s veternou a slnečnou energiou, ktorých význam v EÚ narastá.
„Stredná a východná Európa platila za uplynulé dva roky o 23 %, respektíve o 16 % viac za dodávky plynu ako západoeurópske krajiny,“ upozornil Šefčovič. Dôvodom je podľa neho likvidnejši západný trh, väčšia konkurencieschopnosť a možnosť vybrať si dodávateľov.
Aj preto je snaha EÚ priniesť diverzifikáciu zdrojov do strednej a východnej Európy, presieťovať plynovodné sústavy a zaistiť každej členskej krajine prístup k LNG a celkom k trom rôznym zdrojom energie. To poskytne väčší výber, konkurenciu a tlak na ceny, čo povedie k vyrovnávaniu cenovej hladiny za energie medzi západnou a východnou Európou.
„Pre ľudí to bude znamenať viac peňazí. Mali by platiť menej za teplo a elektrinu a priemysel dá menej za energetické vstupy,“ zdôraznil podpredseda EK. Pripomenul, že SR patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny EÚ a priemysel je pre našu krajinu zdrojom dôležitých príjmov.
Pri dodávkach plynu EÚ podľa Šefčoviča nezabúda na význam LNG, ktorý momentálne predstavuje 13-% podiel na dodávkach plynu, hlavne z Kataru. V najbližších piatich rokoch sa predaj LNG na globálnom trhu zvýši o 50 %, ceny budú dlhodobo nízke, dodávateľmi budú tradiční partneri USA, Kanada a Austrália a EÚ chce túto šancu využiť v podobe dobudovania terminálu LNG v Chorvátsku a prepojenia plynovodných sústav.
Šefčovič zdôraznil aj význam stratégie pre vykurovanie a chladenie budov, kde zvýšenie energetickej efektívnosti predpokladá mnohomiliardové úspory. V súčasnosti na vykurovanie a chladenie budov ide 50 % percent energií, z toho 75 % v podobe škodlivých fosílnych palív.
Právnu oblasť energetických zmlúv pokryje podľa Šefčoviča rozhodnutie o transparentnosti, ktoré podľa neho treba chápať tak, že posudzovanie štátnych dohôd exekutívou EÚ zabráni kauzám ako Southstream, kde došlo k porušeniu európskej legislatívy. Tento krok má zabrániť neférovej cenovej politike zo strany veľkých dodávateľov a tiež neférovým požiadavkám viazaným na predmet medzištátnej dohody, napríklad či je možný reexport dodanej suroviny, alebo ktoré infraštruktúrne projekty majú byť pri dodávanej surovine zvýhodnené.
