oPeniazoch.sk, Wolf Street Foto: SITA;TASR
Napriek správam o celkom dobrých ročných výsledkoch, pokračoval vlani španielsky bankový sektor v nastúpenej jazde smrti. Za posledných 12 mesiacov sa mu podarilo prísť o viac ako pätinu svojej celkovej hodnoty akcií. Doslova sa vyparilo okolo 40 miliárd eur.
V posledných dňoch sa akcie najväčšej španielskej banky, jedinej "systémovo dôležitej finančnej inštitúcie," ktorá je oficiálne príliš veľká na to, aby ju nechali padnúť, Grupo Santander, prepadli tak hlboko, ako sme to nevideli od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Nezanedbateľnú časť tohto nelichotivého obrazu vytvárajú zhoršujúce sa globálne makroekonomické podmienky, najmä spomalenie Číny a kľúčové trhy v Latinskej Amerike, rovnako ako aj nedávne problémy finančného sektora v Taliansku. Existuje tu však viacero kľúčových priťažujúcich faktorov, ktoré sú takmer výlučne v rukách domácich. Vo svojom rozsahu by mohli predstavovať veľmi vážnu hrozbu pre dlhodobé zdravie španielskeho, dnes už celkom vyčerpaného, bankového sektora.
Kolosálna insolvencia, napriek tomu banky zostávajú pokojné
Odvtedy, čo energetický gigant zameriavajúci sa na obnoviteľné zdroje Abengoa oznámil na konci novembra, že navrhuje predbežnú ochranu pred veriteľmi, obavy prudko vzrástli. Mohlo to skončiť najväčším firemným bankrotom v histórii Španielska. Od vtedy sa ale firma viac zomkla so svojimi dcérskymi spoločnosťami a zastavila svoju činnosť na kľúčových zadlžených trhoch, ako sú Mexiko, Čile a Brazília. Veriteľa v USA ale požiadali federálny súd, aby vyhlásil bankrot Abengoa Bioenergy of Nebraska LLC kvôli nesplácaniu dlhu.
Španielske banky držia približne 4,3 miliárd eur dlhu Abengoa. Asi 20 % dlhu je nezaisteného, ten sa môže rovno odpísať. Santander je na vrchole pyramídy, s 1,56 miliardami eur, nasleduje Bankia vo verejnom vlastníctve s 582 miliónmi, najväčšia katalánska banka CaixaBank s 570 miliónmi a druhá najväčšia katalánska banka Banco Sabadell s 387 miliónmi eur, nasleduje Banco Popular (334 miliónov eru), Bankinter (210 miliónov eur) a štátom vlastnený Institute of Official Credit (161 miliónov eur). Väčšina bánk neurobila nič pokiaľ ide o vymáhanie, preto sa to údajne dá považovať za súhlasné stanovisko v otázke odpísania dlhu, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť v tejto situácii nevyhnutné.
Podvedení akcionári Bankia chcú svoje peniaze späť
Pred pár rokmi mala doposiaľ najväčšia finančná lúpež Španielska tisíce obetí. Išlo o uvedenie na burzu Bankie v roku 2011, do ktorej sa "údajne" zapojilo aj vrcholové vedenie, audítor banky, spoločnosť Deloitte, Španielska centrálna banka aj regulátor trhu. Skončilo to súdnym sporom, v hre sú miliardy eur. Minulý týždeň, španielsky Najvyšší súd šokoval svojim rozhodnutím, že Bankia musí odškodniť dvoch drobných investorov za úmyselné zavádzanie ohľadom stavu svojich financií v brožúre IPO. To by bol precedens pre tisíce nových nárokov. Na druhej strane je Bankia, ktorá je vo verejnom vlastníctve, zadotovaná až 1,84 miliardami eur, väčšinou z peňazí daňových poplatníkov, na pokrytie prípadných náhrad drobným investorom. Ale inštitucionálni investori, vrátane niektorých iných španielskych bánk, chcú tiež získať späť svoje finančné prostriedky. Bublina sa nebezpečne nafukuje.
Neoprávnené poplatky sa musia klientom vrátiť
Právne problémy Bankie by sa mohli rozšíriť na celý finančný sektor v Španielsku. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by mnohé z bánk v krajine boli nútené vrátiť všetky tie poplatky, ktoré si od zákazníkov neoprávnene účtovali za hypotéky na bývanie po celé tie roky?! V októbri minulého roka, totiž španielsky Najvyšší súd rozhodol, že minimálna úroková sadzba, účtovaná v mnohých bankách, ktorú klienti museli zaplatiť banke aj v prípade, že Euribor klesol hlboko pod túto sadzbu, bolo zneužívanie zákazníkov. Odsúdili tri banky – BBVA, Cajamar a Abanca. Tie musia vrátiť rozdiel, ale iba za platby uskutočnené od mája 2013. Argumentovalo sa tým, že banky nemohli byť zodpovedné za všetky vyzbierané poplatky, pretože by tým boli potenciálne ochromené ich financie.
Európska komisia ale žiada, aby sa s takýmto stanoviskom nesúhlasilo, s tým, že náhrady by sa mali rozšíriť až po prvé hypotekárne splátky. Ak totiž vyhlásia poplatky za neodôvodnené, malo by to platiť pre všetky "od ich vzniku." V súčasnosti sa to týka 2,5 milióna hypoték v Španielsku. Ak by v prípade náhrady platila retroaktivita, o čom by sa mohlo rozhodnúť už v nasledujúcich mesiacoch, znamenalo by to náhradu škody v miliardách eur. Zastavenie výberu sporných poplatkov sa už začalo prejavovať. Na konci minulého roka, Banco Popular oznámila zisk vo výške 105 miliónov eur, čo je o 68 % menej ako v predchádzajúcom roku, potom, čo 350 miliónov eur šlo na úhradu náhrad pre viac ako 100 tisíc podvedených zákazníkov. Bez klauzuly o základnej úrokovej sadzbe vo svojich hypotekárnych zmluvách banka očakáva, že zarobí ročne o 80 miliónov eur menej. A to práve v čase, keď sa jej pomer zlých úverov vyšplhal na rekordných 14,3 %!
Predohra k štátnemu dlhu, nástup nočnej mory
Pravdepodobne najväčšou hrozbou pre bilancie španielskych bánk sú plány, ktorými chce Brusel nastaviť limit na štátnych dlhopisoch niektorých bánk, ktoré sú oprávnené držať "bezrizikový" kapitál. Podľa údajov Európskej centrálnej banky, štátne dlhopisy eurozóny tvorili len niečo málo vyše 10 % aktív bánk v eurozóne, čo predstavovalo na konci roka 2015 okolo 2,73 bilióna eur. Je to o vyše 300 miliárd eur viac ako na konci roku 2014, pred tým ako ECB uviedla do praxe svoje negatívne úrokové politiky (NIRP). Tento trend je obzvlášť akútny v krajinách na periférii, ako sú Portugalsko, Španielsko a Taliansko, kde súvahy bánk oplývajú dlhopismi či úvermi pre jednotlivcov. Všetci pre regulátora svorne tvrdili, že ide o "bezrizikový" kapitál. Ale to všetko sa môže už čoskoro zmeniť. Dnes už fiškálni jastraby z eurozóny, napríklad Nemecko, Holandsko a Fínsko požadujú, aby bol systém prepracovaný ešte pred zavedením a priblížil sa viac bankovej únii, aby sa predišlo hororu, ktorý dnes čaká juhoeurópskych politikov a bankárov. To vyvolalo vlnu nevôle.
Taliansky minister financií Pier Carlo Padoan vyzval na opatrnosť . "Buďme veľmi opatrní pri uvádzaní pravidiel do praxe, ktoré vyzerajú pekne na papieri," varoval s tým, že akékoľvek takéto pravidlá by mohli viesť k výpredaju a "nestabilite". Padoanove pocity zdieľa aj Santiago Fernandez de Liz, hlavný ekonóm pre finančné systémy a reguláciu pre druhého najväčšieho veriteľa Španielska, BBVA. Ten varoval, že uplatňovanie návrhov tohto druhu v eurozóne by mohlo "rozpútať roztrieštenie" európskych finančných trhov.
Záchrannú ruku podáva Supermario
Preteky zdá sa už odštartovali, hrá sa o to, aby sa čo najviac štátnych dlhov periférie odpísalo v bilanciách periférnych bánk a už aj tak nafúknutých knihách ECB. V januári centrálna banka "investovala" 6,1 miliardy eur do španielskeho štátneho dlhu, čo je o 18,9 % viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Tým sa zvýšila celková suma na španielske dlhopisy od spustenia kvantitatívneho uvoľňovania vlani v marci na 62,9 miliardy eur. S ohľadom na pravdepodobný smer politiky EÚ, ako aj na rozsah a širokú škálu rizík vrátane výziev a hrozieb zahaľujúcich investičný horizont v Španielsku, môžeme očakávať, že tento trend sa v budúcnosti bude len prehlbovať.
