oPeniazoch.sk, kurzy.cz Foto: SITA
Nórsko chce ostatné krajiny prinútiť, aby postupne opustili od uhlia. Cieľom by malo byť splnenie nových globálnych cieľov pre zastavenie globálneho otepľovania. Nórsky priemysel pritom plánuje zvýšiť produkciu fosílnych palív.
"Vieme, že ak spálime všetky naše zdroje uhlia, ropy a zemného plynu, ktoré máme k dispozícii, nesplníme dohodu dohodnutú v Paríži," povedal Karl Eirik Schjott-Pedersen, riaditeľ nórskeho združenia ropy a zemného plynu a bývalý minister financií.
Schjott-Pedersen argumentoval tým, že nórske fosílne palivá by mohli pomôcť krajinám ako je Nemecko alebo Veľká Británia, pretože podľa neho je nórsky plyn čistejší ako uhlie. "Ak by Európa nahradila uhlie nórskym plynom, potom by to viedlo k 50 percentnému zníženiu emisií skleníkových plynov pre každú jednotku vyrobenej energie. Vyrábame plyn s nízkymi emisiami, ktorý môže nahradiť uhlie s vysokými emisiami," povedal tento týždeň na stretnutí politikov, výskumníkov a podnikateľov zo severských štátov v nórskom mestečku Tromso.
Je tiež zaujímavé, že napriek uzavretiu parížskej dohody a poklesu cien ropy, ktoré spadli pod 30 dolárov, chce najväčší producent ropy a zemného plynu v EÚ rozšíriť ťažbu v niektorých z najrizikovejších a najviac ekologicky citlivých oblastiach. Národná ropná spoločnosť Statoil by mala minúť 6 miliárd dolárov na rozvoj rovných polí Castberg. Začiatkom tohto mesiaca bolo vydaných 56 nových licencií pre 36 firiem, ktoré by mali preskúmať možné zdroje komodít v oblasti okolo Lofotských ostrovov. Ostrovy pritom predstavujú jednu z najväčších zásobáreň tresky.
"Priemysel ropy a zemného plynu zažil v minulosti veľké prepady, nízke ceny ropy môžu stimulovať svetovú ekonomiku a ich dopyt po rope," vyhlásila nórska premiérka Erna Solbertová s tým, že nie je iná možnosť než využiť rozsiahle náleziská. "Naše námorné teritórium pokrýva rozsiahlu oblasť. Morské dno obsahuje veľké zdroje ropy a zemného plynu. Je tam obrovská možnosť pre ťažbu týchto zásob a "zožať" za to odmenu. Preto je veľmi dôležité vynaložiť úsilie, aby oceány zostali čisté a produktívne," uviedla premiérka.
Ochrancovia životného prostredia však prosperujúcu krajinu, ktorá má jeden z najvyšších HDP na obyvateľa, kritizujú. "Vláda je pokrytecká a popiera Parížsku dohodu. Tvrdí, že naša ropa je čistá a Európska únia nás potrebuje. Zdá sa, že neexistujú žiadne obmedzenia nórskeho ropného priemyslu. Chcú pokračovať v rozširovaní ťažby," povedal Lundberg Silje z Friends of the Earth Nórska.
Nórsko má v úmysle znížiť emisie o 30 % do roku 2020 a o 40 % do roku 2030. Napriek tomu je to jedna z mála európskych krajín, ktorá od roku 1990 emisie zvýšila. Štátny úrad štatistiky SSB uviedol, že nórsky ropný priemysel vytváral 27 % všetkých emisií uhlíka v Nórsku a v roku 2013 sa ročné emisie z produkcie ropy a plynu oproti roku 1990 zvýšili dokonca o 91 %.
