oPeniazoch.sk, Janus Capital Group;IW Foto: SITA;TASR;thinkstock
V globálnej ekonomike vládne stále väčší zmätok. Centrálne banky sa zbytočne sústredia na štatistické modely, na základe ktorých stanovujú nevhodnú monetárnu politiku. To sú tvrdenia známeho investora Billa Grossa, ktorý prikladá aj niekoľko konkrétnych príkladov.
Bill Gross zo spoločnosti Janus Capital vo svojom pravidelnom mesačnom komentári ostro kritizuje centrálne banky, ktoré vo svojej skostnatenosti robia jednu chybu za druhou. Niekdajší dlhopisový kráľ sa snaží popísať základné problémy niekoľkých krajín, ktoré môžu charakterizovať súčasnú situáciu v globálnej ekonomike.
Základným problémom centrálnych bánk súčasnosti sú podľa Grossa eho štatistické modely, na ktoré sa sústredia. Tie podľa neho nie sú schopné dobre signalizovať budúce problémy. Výsledkom je potom stále väčší zmätok, ktorý sa prejavuje nezmyselným znižovaním úrokových sadzieb do záporných hodnôt. Ako príklady uvádza ECB, Bank of Japan a možno aj Fed, ktorý si ešte môže rozmyslieť svoj zámer zvyšovať úrokové sadzby. "Zdá sa, že všetci veria, že existuje taká nízka úroková sadzba, pri dosiahnutí ktorej dôjde k preliatiu peňazí z finančného trhu do reálnej ekonomiky. Je zbytočné stále argumentovať proti tejto logike, ale je dobré sa spýtať, aký úspech to zatiaľ malo. Prečo sa po niekoľkých desaťročiach nulových sadzieb japonská ekonomika nedokázala zdvihnúť? Prečo dosiahla ekonomika USA od poslednej recesie len 2 % reálny rast?" pripomína Gross.
Venezuela
Bankrot krajiny je na dosah, kvôli nízkej cene ropy a nehospodárnej politike štátu. Súčasné ceny ropy sú (z väčšej časti) výsledkom držania nízkych úrokových sadzieb centrálnych bánk počas ostatných sedem rokov.
Portoriko
Kvôli nadmernému míňaniu, prehnaným sľubom v oblasti dôchodkov a neschopnosti investovať s adekvátnym výnosom (opäť v dôsledku extrémne nízkych úrokových sadzieb) má krajina problémy so splácaním svojich dlhov.
Brazília
Krajina je v hlbokej recesii kvôli nízkym cenám komodít, korupčnému škandálu okolo Petrobrasu, ktorý sa týka aj vládnych špičiek, a (pre zmenu) prehnane vysokým úrokovým sadzbám, ktoré boli zavedené za účelom obmedzenia vplyvu nízkych globálnych sadzieb a oslabovanie reálu. Žiadna krajina si v čase poklesu ekonomiky nemôže dovoliť emitovať dlhopisy s reálnym úrokom okolo 7-8 %. Je to prakticky rozsudok smrti. Centrálna banka medzitým vydáva a postupne roluje menové swapy v objeme viac ako 100 miliárd dolárov, namiesto toho, aby predala svoje dolárové rezervy. Cieľom je presvedčiť svet, že krajina stále disponuje 300 miliardami devízových rezerv. Tento manéver ale stojí vládu 2 % HDP ročne a vedie k 9 % rozpočtovému deficitu.
Japonsko
Dlh vo výške 260 % HDP, ktorý naďalej rastie, hovorí za všetko. Fiškálne (Šinzó Abe) a monetárne (Haruhiko Kuroda) autority krajiny sú na rovnakej lodi. V blízkej budúcnosti môže pokojne dôjsť k tomu, že dlh bude "odpustený" prostredníctvom 50-ročných dlhopisov s nulovým výnosom, ktoré nikdy nebudú splatené. Japonsko sa technicky nikdy nedostane do defaultu, ale súkromní investori sa nebudú hrnúť do stávky na veľkú ekonomiku s najrýchlejšie starnúcim obyvateľstvom. Aktuálne sa môže zdať, že sa japonskou cestou uberajú všetci, ale lepšie je na to radšej nemyslieť, je to totiž príliš deprimujúce.
Eurozóna
"Čokoľvek, čo bude potrebné", "bez limitu". S akými ďalšími frázami príde šéf ECB Mario Draghi nabudúce? Nie je to ani tak o tom, že kontinent čaká recesia, ako o tom, že nemecká výnosová krivka je už 7 rokov v negatívnom teritóriu a periférne ekonomiky až tak nezaostávajú. Otázkou je, kto bude do týchto trhov s negatívnymi sadzbami v budúcnosti investovať.
Čína
Problémy krajiny sa pomaly začínajú vynárať. Celkový dlh dosahuje 300 % HDP, zavádzajú sa skryté kapitálové kontroly a krajina prišla už o jeden bilión dolárov svojich rezerv v snahe podporiť vlastnú menu. Ekonomický model založený na nevyužívaných letiskách, prázdnych mestách a investíciách sa zatiaľ len pomaly transformuje v ekonomiku ťahanú spotrebou.
USA
Spojené štáty sa zdajú byť voči všetkému vyššie uvedenému odolné. Rastový model založený z 85 % na domácej spotrebe, ktorá je zase založená na raste zamestnanosti a miezd, to všetko uzavreté do jedného kruhu. Už aj centrálna banka má pochybnosti o tom, či je schopná rozoznávať riziká. "Potrebujeme nejaký čas na to, aby sme pochopili, čo sa deje," povedal nedávno Robert Steven Kaplan z dallaského Fedu. Situácia je podobná ako v roku 2007. Trh s bývaním sa síce podarilo oddlžiť, to ale neplatí pre korporátny sektor. Riziko je zrejmé napríklad v zadlženom komoditným odvetví.
