oPeniazoch.sk, quartz Foto:TASR;SITA
Chlapci, ktorí vyrastajú v chudobe, si v Spojených štátoch s menšou pravdepodobnosťou nájdu zamestnanie v dospelom veku než dievčatá z rovnako znevýhodneného prostredia. To sú výsledky nového výskumu tímu ekonómov z Harvardu a Stanfordu.
Toto zistenie je ale v rozpore so skúsenosťami, veď dnes vidíme, že muži majú v priemere naopak väčšiu šancu získať si zamestnanie ako ženy. Nová štúdia je súčasťou ambiciózneho úsilia využiť veľký objem údajov a pozrieť sa bližšie na to, ako prostredie ovplyvňuje vývoj dieťaťa a aká je pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti dokáže dostať z chudoby. Projekt nesie názov „Rovnosť príležitostí“.
"Naša doterajšia práca nám ukázala, nakoľko prostredie, v ktorom vyrastáme dokáže ovplyvniť pracovné výsledky dosiahnuté v dospelosti," vysvetľuje Jeremy Majerovitz, výskumník podieľajúci sa na projekte. "Tento projekt odhaľuje nápadne odlišný efekt pre chlapcov a dievčatá. Najmä miera zamestnanosti u chlapcov súvisí oveľa citlivejšie s rôznymi aspektmi z prostredia detstva," hovorí pre portál Quartz.
Aby výskumníci dokázali určiť vplyv chudoby počas detstva na výsledky dosiahnuté v zamestnanosti, museli vyhodnotiť daňové priznania približne 10 miliónov Američanov narodených začiatkom 80. rokov. Zistili, že z detí, ktoré vyrastali v najchudobnejšej pätine amerických domácností, si oveľa viac žien ako mužov našlo zamestnanie do 30. roku života.
Či sú rodičia spolu, alebo rozvedení, má rovnako vplyv v dospelosti pokiaľ ide o získanie zamestnania. Chlapci, ktorí vyrastali v neúplných domácnostiach boli menej často zamestnaní vo veku 30 rokov, ako chlapci, ktorí vyrastali v úplných rodinách, a to bez ohľadu na výšku príjmu.
Iné sú ale výsledky u druhého pohlavia. Dievčatá, ktoré vyrastali len s jedným rodičom, mali v skutočnosti o niečo väčšiu šancu byť zamestnané vo veku 30 rokov ak príjmy jej neúplnej rodiny dosiahli 60 % priemeru. Pri vyšších úrovniach príjmu to už boli dievčatá z úplných rodín.
Kde deti vyrástli, to je ďalší faktor okrem štruktúry rodiny, príjmovej úrovne či vplyvu okolia. Keď sa výskumníci bližšie pozreli na údaje z geografického hľadiska, aby zistili, kde títo ľudia žijú a pracujú, zistili, že tento rozdiel v zamestnanosti mužov a žien má tendenciu byť výraznejší predovšetkým v prímestských oblastiach, ktoré majú väčší podiel černošského obyvateľstva. Tieto oblasti vykazujú aj väčšia segregáciu príjmu, záleží to ale od toho, nakoľko sú domácnosti s nízkymi príjmami izolované od domácností so strednými a vyššími príjmami.
Jedným z možných vysvetlení, ktoré vedci ponúkli pre toto zistenie je, že vyrastanie v oblastiach kde je koncentrovaná chudoba môže spôsobiť predovšetkým u chlapcov, že sa zapletú do nezákonných aktivít namiesto formálneho zamestnania. S využitím dát o miere kriminality z archívov FBI výskumníci zistili, že prímestské zóny s vyššími úrovňami príjmov mali aj vyššiu mieru kriminality.
Tieto výsledky môžu mať významné dôsledky. Mužská účasť na pracovnom trhu v USA klesá už od roku 1972, a tento trend v ostatných rokoch zrýchľuje. Účasť žien na trhu práce síce klesá od roku 2000 tiež, ale nižším tempom. Medzitým sa rozdiely v príjmoch od roku 1970 do roku 2000 podstatne zvýšili.
Odborníci pripisujú pokles miery zamestnanosti mužov celému radu faktorov, vrátane účinkov globalizácie, vytrácajúcej sa sile odborov a rýchlemu tempu technologických zmien. Všetky môžu prispievať k vymiznutiu pracovných miest historicky ovládaných mužmi. Zatiaľ čo niektoré z týchto zmien nie je možné zvrátiť, štúdia ukazuje, že predsa sa nájde jeden demografický faktor, ktorý môže mať značný vplyv na štatistiku budúcej zamestnanosti v USA.
V Spojených štátoch boli včera publikované pravidelné týždenné čísla nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Nové žiadosti mierne sklamali očakávania, keď dosiahli 285 tisíc oproti očakávaným 277 tisíc.
