oPeniazoch.sk, Strategic Forecasting;BI Foto: thinkstock
Strategic Forecasting zverejnila svoju predpoveď pre nasledujúcu dekádu. Píše sa v nej o globálnom i politickom a hospodárskom vývoji, pričom sa analytici snažia identifikovať hlavné trendy budúceho desaťročia. Okrem iného by svet mal byť oveľa nebezpečnejším miestom, americká moc oslabne a mnoho ďalších významných krajín čaká obdobie chaosu a úpadku.
"Nebude vzbura proti Moskve, ale jej slabnúca schopnosť podporovať a kontrolovať Ruskú federáciu," varuje Stratfor. "V tomto vákuu zostanú len jednotlivé fragmenty Ruskej federácie."
Rozpad veľmoci
Sankcie, klesajúce ceny ropy, prepad rubľa, rastúce vojenské výdavky a neutíchajúci vnútorný svár oslabí postavenie ruskej ústrednej vlády v najväčšej krajine sveta. Rusko nebude oficiálne rozdelené na viaceré štáty, ale sila Moskvy sa vytratí až do takej miery, že sa Rusko skutočne stane reťazcom semiautonómnych oblastí, ktoré by nemohli zostať spolu. "Očakávame, že sa autorita Moskvy podstatne oslabí, čo povedie k formálnemu i neformálnemu roztriešteniu Ruska," uvádza sa v správe. "Je nepravdepodobné, že Ruská federácia prežije vo svojej súčasnej podobe."
Ruské jadrové zbrane sú rozložené do niekoľkých geografických oblastí. V prípade, že by nastal politický rozklad, ako to Stratfor predpovedá, znamenalo by to, že zbrane, štiepne materiály, aj transportné systémy by mohli skončiť v niečom, čo sa dá nazvať svetovo najnebezpečnejším mocenským vákuom. Opustenie ruskej pozície v jadrovom zbrojení bude predstavovať "najväčšiu krízu v budúcom desaťročí," tvrdí správa Stratfor. V USA budú musieť prísť na to, ako s touto situáciou naložiť. Hlavne ak to zahŕňa aj pozemné jednotky, zbrane, rakety a iný vojenský materiál. "Washington je jediný kto dokáže vyriešiť tento problém, ale nebude môcť získať kontrolu nad obrovským množstvom vojenského materiálu a zaručiť, že žiadna raketa nebude v tomto procese aktivovaná. Spojené štáty budú buď musieť vymyslieť vojenské riešenie, ktoré si dnes ani nedokážeme predstaviť, prijímať hrozbu a zároveň sa snažiť vytvoriť stabilnú a ekonomicky životaschopnú vládu v príslušných regiónoch a popritom zneškodniť všetky tie rakety."
Problémy v Nemecku a Poľsko ako líder
Nemecko má exportne závislú ekonomiku, ktorá dnes bohato ťaží z liberalizácie v rámci celého kontinentu, voľného obchodu a zo zavedenia eura. To ale znamená, že krajina má najviac čo stratiť zo zhoršujúcej sa krízy eura a následnej vlny "euroskepticizmu. " Domáca spotreba krajiny nemôže vynahradiť tento pokles v nemeckej exportnej ekonomike, hlavne ak vezmeme do úvahy predpokladaný poklesu populácie. Výsledkom bude stagnácia v japonskom štýle. "Očakávame, že Nemecko utrpí vážne hospodárske zvraty v budúcom desaťročí," píše sa v správe.
Ale ak sa pozrieme na východ od Nemecka, veci nebudú až tak čierne. "V centre ekonomického rastu sa ocitne Poľsko, ktoré bude mať aj väčší politický vplyv," uvádza sa v správe. Hoci aj populácia Poľska bude klesať, rovnako ako v iných hlavných európskych ekonomikách, pomôže mu skutočnosť, že to bude najväčší a najviac prosperujúci európsky štát na ruskej západnej hranici. To ho dostane do pozície lídra v regióne, krajina tak môže využiť pákový efekt na zväčšenie svojej politickej a ekonomickej prestíže. Pomôže to pri vytváraní užšieho dlhoročného strategického partnerstva s USA.
Štyri paralelné Európy
Nebolo to tak dávno, čo európska jednota vyzerala ako nezastaviteľná historická úderka, ktorá nepozná politické ani ekonomické bariéry pri vytváraní spoločného regionálneho priestoru bez zbytočného nacionalizmu. Ale stačilo aby prešlo 10 rokov a zrazu sa myšlienka spoločnej únie stáva len vzdialenou spomienkou. Predpoveď Stratforu hovorí o štyroch Európach, ktorá sa časom vzájomne odcudzili: západnej Európe, východnej Európe, Škandinávii a Britských ostrovoch. Budú síce ešte zdieľať rovnaký región, ale už nebudú tak úzko späté ako tomu bolo predtým. "Európska únia v istom zmysle môže prežiť, ale európske hospodárske, politické a vojenské vzťahy budú nahradené predovšetkým bilaterálnymi alebo multilaterálnymi obmedzenými vzťahmi, ktoré budú maťlen obmedzený rozsah, nič záväzného," uvádza sa v správe. "Niektoré štáty síce zostanú členmi v značne upravenej Európskej únii, ale to už nebude definovať Európu."
Turecko a USA ako blízki spojenci
Niektoré arabské krajiny sa dostali do voľného pádu. Podľa správy by tento chaos nemal skončiť v dohľadnom čase. Najviac z tejto situácie dokáže ťažiť Turecko, silná a pomerne stabilná krajina, ktorej hranice sa tiahnu od Čierneho mora po Sýriu a Irak. Turecko sa bude zdráhať zasiahnuť v konfliktoch na svojich hraniciach, ale podľa prognózy sa tomu nevyhne. Ako bude rásť sila a priebojnosť Ankary, v porovnaní s jej susedmi, stane sa z nej nenahraditeľný partner USA. Turecko však bude chcieť niečo na oplátku: líniu obrany proti agresii z druhej strany Čierneho mora, kde má vojenské základne susediace Arménsko. Turecko sa bude chcieť vymaniť z dohľadu Moskvy, a k tomu využije pomoc USA. "Turecko bude aj naďalej potrebovať americkú účasť z politických i vojenských dôvodov," uvádza sa v správe. "To však bude mať svoju cenu. Postaviť sa Rusku. Spojené štáty nebudú očakávať od Turecka, aby s Ruskom vstúpilo do vojenského konfliktu, tak ako ani oni nebudú chcieť takýto konflikt vyvolať. Vyžiadajú si len vyššiu mieru spolupráce v oblasti správy Čierneho mora."
Jeden, či dva obrovské problémy Číny
Čína môže mať pred sebou hrozivo vyzerajúcu dekádu, ak vezmem do úvahy jej ekonomické spomalenie, čo vedie k všeobecnej nespokojnosti voči vládnucej komunistickej strane. Ale strana nepripustí liberalizáciu, čo znamená, že ak chce zostať pri moci, jej jedinou schodnou možnosťou pre ovládanutie nastávajúceho chaosu bude zvýšenie vnútorného útlaku. Peking ale možno čelí ešte väčšiemu problému: rast Číny nebol geograficky rozdelený rovnomerne. Pobrežné mestá sú prosperujúce, ale čínske vnútrozemie má obmedzenejší prístup na medzinárodné trhy, a je pomerne chudobnejšie. Tento problém sa bude len zhoršovať, ak sa Čína bude snažiť naďalej zvýhodňovať mestá. "Očakávania, že vnútrozemie, mimo urbanizovaných častí v Zlatom triangli rieky Yangtze, porastie rovnako rýchlo ako pobrežie, zostanú nenaplnené," uvádza správa. Rastúca priepasť medzi pobrežím Číny a jej ostatným územím by mohla byť predzvesťou pre ešte hlbšie a zlovestnejšie rozkoly. Ako správa uvádza, regionálnej trhliny by mohli viesť až k politickému chaosu. "Je to nepravdepodobné, ale politické záujmy pozdĺž pobrežia môžu vyvolať odpor proti politike Pekingu, ktorá sa snaží preniesť bohatstva aj do iných regiónov. Tu by sme mohli hľadať zárodok neskorších politických nepokojov. "
Japonsko ako rastúca námorná veľmoc
Japonsko má námornú tradíciu siahajúcu stáročia do histórie. Jeho ostrovný národ je závislý na niektorých dovozoch. Čína buduje vlastné námorníctvo čo môže vyvolať ešte agresívnejšie strety pri kontrole námorných ciest na východe Číny v Juhočínskom mori a Indickom oceáne, na ktorom je Japonsko závislé. Japonci nebudú mať inú možnosť, než sa premiestniť do regiónu a čeliť Číne pri ochrane svojich zásobovacích trás. Ak sa americká sila oslabí, budú to musieť urobiť sami.
"Dnes je Japonsko závislé na Spojených štátoch, aby im tento prístup zabezpečili," píše sa v správe. "Ale vzhľadom k tomu, že naše prognózy hovoria o opatrnejšej americkej angažovanosti v zahraničných podnikoch, a že Spojené štáty nebudú závislé na dovoze, spoľahlivosť Spojených štátoch bude otázna. Preto Japonci v nasledujúcich rokoch zvýšia svoju námornú aktivitu."
Ostrovy Juhočínskeho mora nestoja za to
Regionálne mocnosti sa rozhodnú, že Juhočínske more a ostrovy v ňom už nestoja za vojenské eskalácie, hoci budú niesť zodpovednosť za kolísanie ekonomickej dynamiky. "Boj za menšie ostrovy produkujúce nízkonákladné a nerentabilné energie nebude základným problémom v tomto regióne," uvádza správa. "Skôr to bude stará hra s troma hráčmi, čo sa bude v budúcnosti bude objavovať. Rusko, so svojim klesajúcim výkonom, bude stále viac strácať schopnosť ochrániť svoje námorné záujmy. Číňania a Japonci o ne prejavia záujem a pustia sa do aktivít, aby ich náhodou nemohla získať opačná strana." Nebezpečná dynamika veľmocí sa vráti do východnej Ázie, a to aj v prípade, že to nepovedie k ozbrojenému konfliktu v Juhočínskom a Východočínskom mori.
Čína sa rozdrobí na 16 miništátov
Čínska ekonomika bude spomaľovať, a rast výrobnej kapacity sa prehupne do stagnácie. Pre hŕstku krajín to je vlastne dobrá správa. Nízkokvalifikované pracovné miesta na ktorých Čína roky stavala sa roztrieštia do 16 rozvíjajúcich sa ekonomík s celkovým počtom obyvateľov 1,15 miliardy. Takže zatiaľ čo čínsky rast sa zastaví, čo povedie k nepredvídateľným politickým a ekonomickým dôsledkom, Mexiko, Nikaragua, Dominikánska republika, Peru, Etiópia, Uganda, Keňa, Tanzánia, Bangladéš, Mjanmarsko, Srí Lanka, Laos, Vietnam, Kambodža, Filipíny a Indonézia sa môžu tešiť na zlepšenie v ich ekonomickom osude v najbližších desiatich rokoch, keď ich rast podporí viac pracovných miest vo výrobe.
Sila Spojených štátov sa vytratí z dohľadu
Svet sa v priebehu desiatich rokov stane chaotickým a nepredvídateľným miestom. USA na tento stav zareagujú tým, že bude asi rozumnejšie sa zamerať na svoje vlastné problémy, namiesto toho, aby sa aktívne zhosťovali vedúcej úlohy pri riešení svetových problémov. Rastúca ekonomika, expanzia výroby domácej energie, klesajúce exporty a bezpečnosť dokážu v najstabilnejšom kúte sveta poskytnúť luxus, ktorý musia USA odizolovať od prichádzajúcej hrozby svetovej krízy. Kým USA budú zohrávať čoraz umiernenejšiu úlohu v globálnych záležitostiach, svet sa bude postupne meniť ešte na menej predvídateľné miesto. Bude to realita, s ktorou sa ostatné krajiny budú musieť vysporiadať. "Spojené štáty budú aj naďalej predstavovať hlavnú ekonomickú, politickú, a vojenskú silu na svete, ale budú sa angažovať menej ako v minulosti," hovorí prognóza. "Bude to chaotický svet, so striedaním stráží v mnohých regiónoch. Hoci bude sila Spojených štátov konštantne rásť, bude oveľa menej viditeľná a budú využívaná čoraz menej počas nasledujúceho desaťročia."
