Rozhodnutie padne v referende: Koniec bankovníctva, ako ho poznáme

Diskusia 7  
Rozhodnutie padne v referende: Koniec bankovníctva, ako ho poznáme
Zdroj: CFA Institute
Foto: thinkstock;TASR


2. 2. 2016 - Z bežnej tlače sa o tom nedozviete. Švajčiarsko chce v tomto roku usporiadať referendum, aby zvážilo ukončenie frakčného rezervného bankovníctva. Áno, čítate správne. Má sa hlasovať o tom, či sa bude meniť bankovníctvo, ako ho poznáme po stáročia.

Podľa švajčiarskej legislatívy môže byť vypísané referendum o akomkoľvek návrhu, pod ktorý sa zozbiera najmenej 100 000 overených podpisov. Vlani na Vianoce potvrdil Úrad spolkového kancelára portálu finanzen.ch, že dostal na stôl 110 955 platných podpisov pod petíciou pre ukončenie frakčného rezervného bankovníctva. Toto úsilie je oficiálne známe ako Vollgeld, alebo "Full Money Initiative." Dátum pre všeľudové hlasovanie je potrebné ešte dohodnúť. Mohlo by prebehnúť v termínoch: 5. júna, 25. septembra, alebo 27. novembra. Otázky sú už naformulované.

Ako sa ale tento stav mohol dopustiť? Odpoveď je nutné hľadať v neprehľadnej histórii, konkrétne u ekonómov a čias Veľkej hospodárskej krízy. Skupina ekonómov 16. marca 1933 prišla s nápadom známym ako "Chicagský plán," šéfom týchto ekonómov bol praotec profesie, Irving Fisher. Boli posadnutí identifikovaním príčin Veľkej hospodárskej krízy a obchodného cyklu. Prišli na to, že za jedného z vinníkov treba označiť bankovníctvo čiastočných rezerv. V bankovníctve čiastočných rezerv, si banky ponechajú iba malú časť vkladov vo svojich trezoroch a zvyšok požičiavajú. Typický pomer pôžičiek a rezerv je 10:1. To znamená, že komerčné banky zdieľajú zodpovednosť za tvorbu peňazí v ekonomike spolu s  centrálnymi bankami a že úverová a menová funkcia bankovníctva sú úzko previazané.

Napriek tomu chuť tvorby peňazí sa u obchodných bánk mení. Ekonómovia v Chicagskom pláne si mysleli, že obchodný cyklus bol priamo úmerný týmto chúťkam, s následnou recesiou a vyústením do Veľkej hospodárskej krízy. Ich riešenie? Nový pomer úverov a rezerv, 1:1. Na každý jeden dolár pôžičky jeden dolár vkladov. Napriek veľkému záujmu, ktorý v tom čase vzbudilo, upadlo takéto riešenie do zabudnutia. O niekoľko rokov neskôr sa síce oprášilo, keď USA spadlo do recesie v rokoch 1937-1938, ale následne opäť zmizlo.

V súčasnosti, s opakujúcou sa recesiou, mnohí začali Chicagský plán prehodnocovať. Najviac ho spomínajú Jaromír Beneš a Michael Kumhof, dvaja ekonómovia z Medzinárodného menového fondu, ktorí publikovali článok s názvom "Revízia Chicagského plánu" v auguste 2012. Nielen že sa k plánu vrátili, skúšajú ho dokonca aj v kombinácii s modernými ekonometrickými modelmi ekonomiky. Pripomeňme si ké boli výhody pôvodného Chicagského plánu, ako ich uviedol Fisher v roku 1936:
- Väčšia kontrola nad významným zdrojom výkyvov hospodárskeho cyklu, vrátane nepredvídateľnej  expanzie a kontrakcie bankových úverov a tým aj podpora bánk pri vytváraní peňazí.
- Kompletné odstránenie runov na banky.   
- Dramatický pokles, ak nie úplné odstránenie, čistého vládneho dlhu.
- Dramatické zníženie súkromného dlhu, keď tvorba peňazí už nie je viazaná na vytváranie dlhu.

Rozhodnutie padne v referende: Koniec bankovníctva, ako ho poznáme

Iste chápete dôležitosť takéhoto tvrdenia. Ak máte aspoň minimálne znalosti o finančnom systéme, tušíte, že Chicagský plán nepredstavuje nič menšie, než radikálne prehodnotenie globálneho finančného systému. Ale bude to fungovať? Odpoveď podľa Beneša a Kumhofa je jednoznačné "áno".

"Zistili sme, že všetky štyri výhody popisované Fisherom majú svoje opodstatnenie. Navyše, žiadna z týchto výhod nejde na úkor základnej užitočnej funkcie súkromného finančného systému. Podľa Chicagského plánu by súkromné finančné inštitúcie aj naďalej hrali kľúčovú úlohu v poskytovaní platobného systému, ktorý by uľahčil efektívnu alokáciu kapitálu pre jeho najproduktívnejšie využitie, z čoho by profitovali domácnosti aj firmy. Úvery, zvlášť spoločensky užitočné, ktoré podporujú skutočnú fyzickú investičnú aktivitu, bude existovať aj naďalej. Čo by prestalo existovať, je šírenie úverov vytvorených z výlučnej iniciatívy súkromných inštitúcií, len za účelom vytvorenia adekvátnej ponuky peňazí, ktoré môžu byť ľahko vytvorené aj bez dlhov," píšu ekonómovia.

Čo to všetko znamená?

Vlani, 20. marca, na Islande zverejnili výsledky intenzívnej štúdie, ktorá skúmala životaschopnosť ukončenia frakčného rezervného bankovníctva. V správe, ktorú zadal predseda vlády, má názov, "Menová reforma: Lepší menový systém pre Island."  Podľa slov autora, Frosti Sigurjonssona "správa navrhuje radikálne štrukturálne riešenia problémov, ktorým čelíme. Realizovateľnosť a opodstatnenosť tohto špecifického riešenia je potrebné prediskutovať. Ale bez ohľadu na uskutočňované politiky, musíme sa držať filozofie, ktorá sa v správe navrhuje. Tvorba peňazí je príliš dôležitá, aby bola ponechaná len na bankárov."