oPeniazoch.sk, bloomberg;SITA;businessinsider Foto: TASR
Ruský rubeľ sa prepadol na najnižšiu úroveň voči doláru v histórii. Doteraz sa dal dolár kúpiť za menej ako 80 rubľov, teraz už nie. A je dosť možné, že bude ešte horšie, píše agentúra Bloomberg.
Len pár dní dozadu rubeľ voči doláru oslabil o 3,2 % ľahko nad hranicu 81 rubľov za dolár, čím prekonal doterajší smutný rekord z decembra 2014, kedy vrcholili výpredaje na ruských finančných trhoch. Na rozdiel od konca roka 2014, kedy ruská centrálna banka na podporu rubľa intervenovala, dnes jej guvernérka Elvira Nabiullinová tvrdí, že rubeľ sa obchoduje za férovú cenu a podporu nepotrebuje.
Kým rubeľ v roku 2016 zatiaľ oslabil najviac zo všetkých mien krajín rozvíjajúcich sa trhov (o 9 %), ropa Brent už zlacnela o viac než štvrtinu. To spôsobilo prepad ruských príjmov z ropy na najnižšiu úroveň od roku 2010 a prinútilo ruskú vládu prijať rad úsporných opatrení. Chce sa tak vyhnúť využitiu rezervného fondu, ktorý má zriadený pre krátkodobé výpadky rozpočtových príjmov.
"Ak ropa klesne na 25 dolárov, môžeme sa dočkať toho, že rubeľ oslabí až na 83 za dolár," povedal Vadim Bit-Avragim, peňažný manažér jednej moskovskej investičnej spoločnosti. "Rubeľ je stále ešte relatívne silný, keď ho porovnáme s ropou. Toto ešte nie je ten najhorší scenár," dodal.
Ruská národná banka podľa Nabiullinovej nebude na devízovom trhu intervenovať, kým rubeľ neoslabí na úroveň, ktorá by narušila stabilitu celého bankového sektora. "Rubeľ má veľmi blízko k svojej fundamentálnej hodnote. Zakročíme len vtedy, keď to bude potrebné z hľadiska finančnej stability. Tá teraz ohrozená nie je," povedala guvernérka.
Kým Luis Saenz, riaditeľ oddelenia obchodu s cennými papiermi v BCS Financial Goup v Londýne tvrdí, že "80 rubľov za dolár je tá správna cena," obchodníci s derivátmi ukazujú, že rubeľ by mohol oslabiť ešte viac. "Keďže zatiaľ nepanuje presvedčenie, že by sa pád cien ropy mal zastaviť, je ťažké odhadnúť, kedy sa rubeľ odrazí od dna," povedal Bloombergu Ivan Chakarov, hlavný ekonóm ruskej centrály Citigroup. "Rovnako tak zatiaľ nemáme signály, že by malo dôjsť k výpredajovej panike na devízovom trhu," dodal. Prípadná panika by potom mohla ruskú centrálnu banku prinútiť zaintervenovať.
Ruská ekonomika sa nachádza v recesii už od prvého štvrťroku 2015, teda od vtedy, čo ropa začala mohutne zlacňovať a na ruskú ekonomiku dopadli sankcie USA a Európskej únie. CNN odhadla, že v minulom roku dosiahla inflácia v krajine dokonca 12,5 % s tým, že sa hrubý domáci produkt prepadol o 3,9 %. A ďalší vývoj taktiež nebude príliš pozitívny. V tomto roku sa ruský HDP zníži pravdepodobne o pol percenta a vládny rozpočtový deficit sa snáď udrží na úrovni troch percent HDP. Zlé ekonomické výsledky sa tiež prejavujú výrazným znižovaním reálnych miezd, rastie počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby.
Ako vyplýva z predbežných údajov, odhady CNN neboli presné, ruský štatistický úrad zverejnil, že ruská ekonomika sa v minulom roku zmenšila o 3,7 %. Podľa odhadov úradu maloobchodné predaje vlani klesli o 10 % a kapitálové investície sa znížili o 8,4 %. Hrubý domáci produkt (HDP) Ruska teda prekonal očakávania, keďže v októbri vyslovil ruský minister hospodárstva Alexej Uljukajev predpoklad, že ekonomika by mala v roku 2015 oslabiť o 3,9 %. Uljukajev tiež prognózoval, že v roku 2016 sa ruský HDP zväčší o 0,7 %.
„Oslabenie rubľa a náhrada drahého importu domácou produkciu je cesta k zotaveniu, ale dlhá a bolestivá," domnieva sa analytik Vladimir Miklaševskij z helsinskej Danske Bank.
Centrálna banka, ktorá sa zíde v piatok 29. januára, má pritom len obmedzený priestor na úpravu úrokových sadzieb, keďže inflácia viac ako trojnásobne prekračuje jej cieľovú hranicu.
Zisky ruských bánk v roku 2015 klesli o 67 % na 192 mld. ruských rubľov. Ako v pondelok informovala ruská centrálna banka, v predchádzajúcom roku sa zisky bánk vyšplhali na 589 mld. Rubľov. Ruská centrálna banka zároveň uviedla, že objem vytvorených rezerv pre prípad strát bol na konci roka 2015 o 33 % vyšší ako na začiatku roka.
Hodnota bankových aktív sa znížila počas roka 2015 o 1,6 %. Prispeli k tomu zmeny vo výmenných kurzoch mien. Zisky klesli vzhľadom na recesiu ruskej ekonomiky, ktorá viedla k zhoršeniu kvality úverov. Pod tento vývoj sa podpísali aj vysoké úrokové sadzby centrálnej banky. Množstvo bánk bolo stratových s výnimkou banky Sberbank.
Čo ťahá ruskú ekonomiku ku dnu:
Cena ropy a vývoj na komoditnom trhu
Ruská ekonomika je životne závislá na cenách ropy. S nástupom Vladimíra Putina sa Rusko nedokázalo preorientovať na export vlastnej výroby, predovšetkým priemyselných výrobkov. Dokonca sa stal presný opak. Kým v roku 2001 sa ropa a ropné produktu na celkovom exporte podieľali 37 %, v roku 2014 to bolo 57 %. Plyn sa podieľa 7 % a export uhlia 3 %. Z komodít exportuje zlato a platinu. Vývoz automobilov, liekov či služieb je minimálny. Ruska ekonomika je tak na komoditách závislejšia než inokedy a potrebuje mať predovšetkým vysokú cenu ropy, ktorá sprostredkovane tvorí drvivú významnú časť štátnych príjmov.
Vládne výdavky a štátny rozpočet
Rusko si zvyklo na éru vysokých výdavkov, ktoré nie je schopné urýchlene škrtať. Narastajú tiež neproduktívne výdavky, predovšetkým do armády, kde je multiplikačný efekt výrazne nižší ako pri investíciách napríklad do infraštruktúry. Podľa Heritage Foundation dosiahli výnosy z daní v roku 2015 ekvivalent 28,7 % hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo vládne výdavky boli na 37,5 % HDP s tým, že deficit verejných financií bol na neudržateľných 13 % HDP. A aký bude vývoj v tomto roku? Podľa schváleného októbrového rozpočtu by mal deficit v tomto roku dosiahnuť 3 % HDP, ale reálne to asi nebude, pretože sa pri tvorbe rozpočtu sa kalkulovalo s cenou ropy na 50 dolároch za barel.
Zahraničné sankcie a inflácia
Hoci sa Vladimir Putin snaží bagatelizovať vplyv sankcií, na ruskej ekonomike sa výrazne prejavujú. Ruskí občania sa tak stali nedobrovoľnými svedkami toho, ako im výrazne zdraželo ovocie, zelenina či mäso. Sankcie sa pochopiteľne tiež prejavili na inflácii, aj keď relevantné dáta, vzhľadom na povahu ruského štátu, neexistujú. Z drvivej časti totiž bola zapríčinená oslabovaním rubľa (vinou ropy) aj tak sú však údaje varovné: inflácia v roku 2014 dosiahla 11.36 % a v minulom roku bola ešte vyššia (okolo 12,5%).
Ruská ekonomika má za sebou veľký pokles, avšak analytici Capital Economics upozorňujú, že je tu niečo omnoho znepokojujúcejšie, než alarmujúce dáta. Ekonóm William Jackson píše, že "znepokojujúce sú predovšetkým decembrové údaje, ktoré naznačujú, že ekonomika sa na konci štvrtého štvrťroka zhoršila." To znamená, že sa veci budú pravdepodobne ešte horšie, než dôjde k akémukoľvek zmysluplnému obratu.
Jackson poukazuje na tri kľúčové dáta, ktoré považuje za znepokojujúce.
– Priemyselná výroba sa medziročne v decembri prepadla o 4,5 %, po 3,5% medziročnom poklese v novembri.
– Fixné investície v decembri medziročne klesli o 8,7 %, po medziročnom poklese v novembri o 4,9 %
– Maloobchodné tržby medziročne klesli v decembri o 15,3 %, v novembri bol medziročný pokles na úrovni 13,1 %.
Je ale potrebné poznamenať, že ruská slabosť v 4 kvartáli sa zhodovala s poklesom decembrových cien ropy. A aj keď je príliš zjednodušujúce dať znamienko rovnosti medzi nízke ceny ropy sa slabú ruskú ekonomiku, ekonómovia Capital Economics Neil Shearing and Liza Ermolenková argumentujú, že "je jasné, že Rusko je na tom horšie, keď ceny ropy klesajú."
"Stručne povedané, údaje podčiarkujú, že zatiaľ čo z najhoršieho je už Rusko vonku, ekonomika je stále veľmi slabá. Posledný pokles cien ropy a pokles rubľa znamená pravdepodobnosť, že druhý rok po sebe rastie recesia," dospel k záveru Jackson.
