oPeniazoch.sk, The American Conservative Foto: thinkstock
Protiimigračné pravicové strany naberajú na sile naprieč celou Európou, ktorú sužuje hneď niekoľko kríz naraz. Jej otvorené hranice slúžia voľnému obchodu, ale tiež umožňujú teroristom voľný pohyb po celej únii. Schengenská dohoda je tak stále viac ignorovaná či otvorene porušovaná.
V januári roku 2002 sa začali používať eurové mince a bankovky. Ja som v tom čase napísal nasledujúce prognózu: "Tento európsky superštát neprežije. Roztriešti sa o útesy nacionalizmu. Prídu totiž ťažké časy a patrioti si vezmú späť moc, ktorú získali bruselskí byrokrati. Celá Európa vymiera, okrem Albánska tam nie je jediná krajina, ktorá by mala mieru pôrodnosti dostatočne vysoko, aby bránila poklesu populácie. Medzi rokmi 2000 a 2050 pribudnú v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike asi 3 – 4 miliardy ľudí. To znamená 30 až 40 nových Mexík! V Európe medzitým dôjde k strate populácie Belgicka, Holandska, Dánska, Nórska, Švédska a Nemecka. V roku 2050 bude medián veku na 50 rokoch, čo je deväť rokov nad súčasným štandardom v Japonsku. Každý desiaty Európan bude mať viac ako 80. Kto sa o nich bude starať? Odpoveď znie: Imigranti. Tí sa do Európy hrnú už teraz a menia charakter starého kontinentu. Rovnako, ako predtým Európa po invázii kolonizovala Áziu, Afriku a Blízky východ, dnes ľudia z týchto regiónov prichádzajú, aby kolonizovali európske krajiny. Kresťanské kostoly sa vyprázdňujú, plní sa mešity. K tomu sa objavujú tlaky na uznanie rôznych národov a národností. Viditeľné je to v Škótsku, Walese, na Korzike aj v severnom Taliansku. Tamojšie hnutia za nezávislosť sa podobajú tlakom, ktoré rozdelili Československo, Juhosláviu či Sovietsky zväz".
Tieto projekcie teda zazneli pred 14 rokmi. Súčasná situácia je taká, že do Nemecka prišilo v roku 2015 asi 1 milión utečencov. EÚ sa snaží podplatiť Turecko, aby bránilo moslimským imigrantom preplávať cez more ku gréckym ostrovom. Tieto snahy ale pravdepodobne úspešné nebudú. Stále sa tak domnievam, že "patrioti si nakoniec vezmú späť moc, ktorú získali bruselskí byrokrati". Marine Le Penová a jej Národný front slávili úspech v prvom kole francúzskych volieb v minulom roku. A mnoho ľudí sa domnieva, že sa dostane až do finále prezidentských volieb v roku 2017. Britský ministerský predseda David Cameron, ktorý takmer prehral referendum o odtrhnutí Škótska, žiada zvýšenie britskej suverenity a menší vplyv EÚ v jeho krajine. Svojim spoluobčanom dokonca sľúbil, že budú hlasovať o tom, či vôbec v EÚ zostať.
Pokračuje ekonomický a kultúrny konflikt medzi bohatším severom Európy a chudobnejším juhom zastúpeným Gréckom, Talianskom, Španielskom a Portugalskom. Najlepšie je to viditeľné na tenziách medzi Berlínom a Aténami. Sever sa stále viac obáva neustálej finančnej pomoci chudobnejším krajinám, juh zase iritujú trvajúce požiadavky na ďalšie fiškálne uťahovanie. K tomu všetkému pridajme vlnu separatizmu v Škótsku, Katalánsku, Flámsku a ďalších regiónoch. Ľudia sa tu snažia osamostatniť od vzdialených centier moci, ktorá pre nich už nič neznamenajú.
Migranti, ktorí do Európy vstupovali a vstupujú, pochádzajú hlavne z islamského sveta. Ich asimilácia neprebieha tak hladko, ako prebiehala asimilácia väčšinou kresťanských Európanov v Spojených štátoch v minulom storočí. Enklávy Ázijcov vo Veľkej Británii, Afričanov a Arabov vo Francúzsku a Turkov v Nemecku sú britskými, francúzskymi a nemeckými len formálne. A niektoré deti, ktoré v nich vyrástli, teraz reagujú na volanie džihádistov.
Zdá sa, že posun smerom k hlbšej integrácii Európy sa zastavil a nabral opačný smer. EÚ sa rozpadá v ideologickej, národnostnej, kmeňovej a historickej rovine. Ak bude tento trend pokračovať, myšlienka na Spojené štáty európske zomrie a s ňou aj samotná EÚ. V roku 2015 sa pritom zdalo, že rozpad len nabral na sile.
Všetko uvedené vedie ešte k jednej dôležitej téme. Týka sa ekonomicky a politicky najúspešnejšej únie v histórii – Spojených štátov. Tie sú stále viac multirasové, multijazyčné i multikultúrne. Môžu sa nejako vyhnúť osudu, ku ktorému podľa všetkého mieri Európa? Veď v roku 2042 by v nich už podľa projekcií nemala byť žiadna jasná etnická či rasová väčšina. Už teraz je namieste sa pýtať, či politické a rasové rozdiely v USA miznú, alebo sa naopak prehlbujú.
Autorom je Patrick J. Buchanan.
