oPeniazoch.sk, ČTK;FT Foto: SITA
Keď Európania osídľovali svet, často to robili tak, že najprv člen rodiny odišiel do novej krajiny, napr. Argentíny či Spojených štátov a posielal domov peniaze. Po dlhšom čase za ním prišli ostatní členovia rodiny. Teraz sa to deje opačne. Zo Sýrie do Nemecka, z Maroka do Holandska, z Pakistanu do Británie. Avšak dnes už to nie je list zaslaný loďou po mori. V čase Facebooku a inteligentných telefónov sa Európa zdá blízko, aj keď je človek v Karáčí či Lagose.
Populačné tlaky v Afrike a na Blízkom východe povedú k imigrácii aj v budúcnosti, píše britský denník Financial Times. Pripomínajú pritom, že zatiaľ čo Európania v 18. a 19. storočí osídľovali svet, teraz svet osídľuje Európu. Migračná kríza je podľa denníka živená nielen veľkými demografickými zmenami a vojnami, ale i ďalšími silami, kvôli ktorým imigrácia do Európy zostane znepokojujúcim javom aj dlho po skončení konfliktu v Sýrii.
Migrácia Afričanov, Arabov a Ázijcov do Európy predstavuje obrat v historickom trende. Za koloniálnej éry Európa prevádzkovala akýsi demografický imperializmus, kedy bieli Európania migrovali do všetkých kútov sveta. Podmanili si domorodé obyvateľstvo v Severnej Amerike a Austrálii a neraz aj zabíjali. Celé kontinenty sa zmenili na odnože Európy. Európske krajiny tiež zaviedli po celom svete kolónie a osídlili ich svojimi imigrantmi. Súčasne boli pritom milióny ľudí z Afriky donútené k migrácii do Nového sveta (Ameriky) ako otroci.
Krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko sa v uplynulých 40 rokoch stali oveľa viac multinárodnostné, mnohorasové. Vlády, ktoré sľubujú obmedziť prisťahovalectvo, dokážu tento sľub len veľmi zaťažko splniť. Zatiaľ čo vysídlenci môžu v EÚ žiadať o azyl, nelegálni "ekonomickí migranti" sa musia vrátiť domov. Avšak táto politika len ťažko dokáže zastaviť príliv migrantov, a to hneď z viacerých dôvodov.
Po prvé
Počet krajín, ktoré sú postihnuté vojnou alebo vážnou krízou, sa bude asi ďalej zvyšovať. Napríklad silnie obava o stabilitu Alžírska.
Po druhé
Väčšina tých, ktorí sú označení za "ekonomických migrantov", nakoniec aj tak Európu nikdy neopustia. V Nemecku len okolo 30 percent odmietnutých žiadateľov o azyl opúšťa krajinu dobrovoľne alebo je deportovaných, tvrdí Financial Times.
Po tretie
Ak sa niekde usadí veľká prisťahovalecká obec, právo na "združovanie sa rodín" zaistí pokračujúci prúd migrantov. Európa tak zostane atraktívna ako dosiahnuteľná destinácia pre chudobných a ambicióznych ľudí z celého sveta.
Možnou reakciou Európy je pripustiť, že imigrácia zo zvyšku sveta je nevyhnutná, a plne ju prijať. Európske zadlžené ekonomiky potrebujú príliv mladých a novú dynamiku. Kto bude opravovať ich staré domy a stavať nové objekty, keď nie imigranti?
Je pritom nereálne tvrdiť, že všetci imigranti musia prevziať "európske hodnoty". Nedá sa to uskutočniť už len kvôli tomu, že tieto hodnoty sú relatívne nové. Napríklad feminizmus a práva homosexuálov sa aj v západnej civilizácii presadili až v posledných desaťročiach. Mnohí prisťahovalci z Blízkeho východu a Afriky ale prichádzajú s oveľa konzervatívnejšími postojmi ohľadom diskriminácie žien. A to nezmení niekoľko prednášok občianskej náuky, domnieva sa Financial Times.
